Vietnam 6

Krasny den vsetkym :)

Dnes pisem posledny spravodaj, pretoze uz sme na ceste naspat. Uz sa velmi tesime domov, ale hlavne na to, ako vam budeme ukazovat tych 900 fotiek, co sme tu nafotili :)))

Posledne dni vo Vietname sme stravili stale s nasim motorkarskym sprievodcom, ktory sa mimochodom vola Nam. Mali sme ho uplne len pre seba, isiel na svojej motorke pred nami a my sme sa viezli spolu za nim. Vo Vietname je na moje prekvapenie hrozne vela turistov, na co sa miestni ludia velmi rychlo adaptuju tym, ze prerobia inak zaujimave miesta na hotovy disneyland, kde vam cpu suveniry a chladene napoje, a pripadate si ako clen nejakeho stada. S Namom sa nam to vsak nemohlo stat, jeho tura bola skutocne prava  autenticka, vozil nas na miesta, kde boli ludia mili a priatelski a turista bol pre nich exoticke stvorenie :)

Vietnam 5

Ahojte :)
Respektive xin chao (vasa prva lekcia vietnamstiny ;))

Dnes sa ozyvame opat z primorskeho mestecka, a to Mui Ne, kde sme zakotvili pred dalsim vyletom. Z poslednych dni mame zase take kvanta zazitkov, ze sa mi z toho mota hlava, a urcite to nedokazem cele porozpravat mailom, kazdopadne nieco si musim nechat aj na potom ;) Aby ste sa mali na co tesit :)))

Vietnam 4

Ahojki :) to som zase ja ;)

Cim dlhsie tu sme, tym viac si zvykame na miestne pomery a styl zivota, takze nas pobyt je stale prijemnejsi a prijemnejsi :) Drzte teda palce, nech to takto ide dalej :P

V Hoi Ane sme sa teda rozhodli vyskusat trocha nezavisleho cestovania a pozicali sme si motorku (skuter) na jeden den, za pouhych 8usd (a to sme ani moc nezjednavali). Benzin tu stoji okolo 18kc na liter, plna nadrz, ktoru sme za cely den ani nevyjazdili, nas vysla na 90kc :) Vstavali sme o 4:30, aby sme stihali o 5tej otvaraciu hodinu na benzinke a este za tmy sme vyrazili... Tu je premavka takmer nulova, plus nasa motorka bola naozaj dobra, s automatikou. Pocasie bolo takto rano uplne uzasne, prijemne chladne a osviezujuce. Nepocitam, co vsetko mi nalietalo do pusy a do oci a do nosa... :) Vychod slnka nas bohuzial zastihol uz na ceste, ale aj tak to bolo krasne. Do My Sonu sme dorazili asi 6:30, kupili sme si listok, a uzivali sme si prehliadku starych camskych zrucanin takmer uplne sami, pretoze vacsina cestoviek vyraza so svojimi napchatymi autobusmi az o 8mej. Mimochodom od vstupu do arealu k zaciatku prehliadky sa musia turisti odviest, a nas viezol stary dobry rusky Gazik :))) Na tom aute sa nema co pokazit, takze stale funguje :))) Camske kralovstvo sa rozkladalo na velkom uzemi stredneho a scasti aj juzneho Vietnamu, ktore bolo Vietnamcami dobite az neskor. Ich architektura a socharstvo je zname a vyrazne, takychto pamiatok sa tu nachadza viacero. Su odlisne od ostatnych Vietnamskych chramov a pagod, pretoze su ovplyvnene indickou kulturou a stavitelstvom. Camovia tu dodnes ziju ako narodnostna mensina.

Vietnam 3

Ahojte priatelia a rodinka :)
Viem, ze niesom ziaden majster pera (esteze mame dnes klavesnice :P), ale dufam, ze sa uz vsetci tesite na dalsie spravy ;)

Tak este nez vam porozpravam o uuuuzasnom vylete do zatoky HaLong, poviem vam nieco o miestnom stavitelstve :) Tato kapitola by sa dala nazvat aj "ako dane menia podobu sveta" :) Ked ste niekto boli v Grecku, urcite si pamate vsade trciace roxory zo strechy, ktore tam miestni maju preto, ze za nedokoncenu stavbu sa platia mensie dane ako za dokoncenu... Nuz vo Vietname sa dane platia podla sirky predneho priecelia budovy, vysledkom coho su bizardne uzke domy, siahajuce daleko dozadu, niekedy kludne aj troj-stvor poschodove. Vyzera to naozaj smiesne, hlavne v oblastiach mimo mesto, kde tie domy stoja pomerne osamelo (v meste su aspon nalepene jeden na druhy, tak sa to trocha schova). Na prednom prieceli si davaju skutocne zalezat. Miestny raz je silne ovplyvneny francuzmi, takze domy su spredu velmi pekne vyzdobene, vsetky maju balkony a kvety a ornamenty. Na tych dlhych bokoch vsak nieje nic, len holy beton, casto ani jedno okno. Spodne poschodie ma vacsinou dvere ako garaz, za ktorymi je nejaky obchodik alebo dielna alebo spolocenska miestnost pre domacich alebo kuchyna, alebo vsetko v jednom. Kazdy sa tu zivi vyrobou a predajom niecoho specifickeho, a casto sa mozte divat na vyrobu priamo na ulici, lebo ako som uz spominala, Vietnamci travia naprostu vacsinu casu vonku. A napriklad v Hanoji v starej casti mesta sa vyrobcovia jednotlivych druhov tovaru zhromazdovali pospolu, podla coho sa potom pomenovali aj ulice. Takze "sklenena", "ulica porcelanovych misiek", "topankova" a podobne :)

Vietnam 2

Zabudnite na pohodlie, komfort, prijemne chladne pocasie a cistotu, su tu spravy z Vietnamu cislo 2 :)))

Teraz sme boli dlhsiu dobu mimo mesto, takze sme nemali pristup na internet, mame teda tolko novych zazitkov, ze ani neviem ci vojdu do jedneho znesitelneho mailu :)

Budem teda pokracovat Hanojom, kde som naposledy skoncila - strycek Ho bol tam, kde mal byt, kazdopadne ziaden hlboky zazitok to nebol. Pre mnohych Vietnamcov je vsak tento clovek nielen predstavitelom komunizmu, ale hlavne hrdinom, ktory ich oslobodil od francuzskej nadvlady, chodia mu teda pravidelne vzdavat hold. Bolo zaujimave ich pozorovat. Videli sme aj jeho sidlo, velmi pekny dom vo velkom parku, a pracovny domcek na koloch pri jazierku, ktory by som hned brala :) Videli sme este najstarsiu Vietnamsku univerzitu, kde studoval aj Konfucius, co bolo velmi prijemne tiche miesto, z ktoreho cisila historia na vsetky strany, stacilo sa posadit na lavicku do parku a nadychnut...

Vietnam 1

Zdravim vsetkych z nasej cesty po Vietname :)

Rozhodla som sa raz za cas napisat nejaku dlhsiu spravu, hlavne aby som dala vediet, ze zijeme, a ze sme ok (ahoj mami, ahoj tati :)), ale hlavne aby ste mali informacie z prvej ruky a nemusela som sa potom horko tazko rozpamatavat :)

Takze: Do Hanoja sme prileteli v sobotu vecer miestneho casu, tu maju o 6 hodin viac ako u nas, ale v lete len o 5. Vietnam je komunisticka krajina, ktora dovoluje podobne ako Cina podnikat a mat nejake osobne vlastnictvo, co je skutocne zaujimave... Pre cloveka zvyknuteho na ten "nas" komunizmus urcite nezvykle. Pan colnik na letisku sa tvaril velmi prisne, a ani to, ze som sa vkuse skerila ako slniecko na neho nezabralo... Velmi vazne a dlho skumal moj pas a viza, ale nakoniec mu nezostalo nic ine, nez ma pustit dnu :) Mali take tie zelene uniformy, uplne ako nasi chlapci z piatej B :)