Zdravim vsetkych z nasej cesty po Vietname :)Rozhodla som sa raz za cas napisat nejaku dlhsiu spravu, hlavne aby som dala vediet, ze zijeme, a ze sme ok (ahoj mami, ahoj tati :)), ale hlavne aby ste mali informacie z prvej ruky a nemusela som sa potom horko tazko rozpamatavat :)
Takze: Do Hanoja sme prileteli v sobotu vecer miestneho casu, tu maju o 6 hodin viac ako u nas, ale v lete len o 5. Vietnam je komunisticka krajina, ktora dovoluje podobne ako Cina podnikat a mat nejake osobne vlastnictvo, co je skutocne zaujimave... Pre cloveka zvyknuteho na ten "nas" komunizmus urcite nezvykle. Pan colnik na letisku sa tvaril velmi prisne, a ani to, ze som sa vkuse skerila ako slniecko na neho nezabralo... Velmi vazne a dlho skumal moj pas a viza, ale nakoniec mu nezostalo nic ine, nez ma pustit dnu :) Mali take tie zelene uniformy, uplne ako nasi chlapci z piatej B :)
Hned na letisku nas ovalil miestny vzduch, ktory ma po cely rok vlhkost tak 70-80%. V kombinacii s teplom je to vzduch ako v kupelni, v ktorej sa niekto velmi dlho sprchoval. Ale da sa na to zvyknut. Nase lietadlo muselo kruzit nejaku dobu nad letiskom, pretoze silno prsalo, ale odvtedy sme chvalabohu uz dazd nezazili (ale asi este zazijeme :)))
Druhy neprehliadnutelny vnem z Vietnamu (alebo teda aspon z Hanoja) je neskutocny hluk, neutichajuci ani v neskorych nocnych hodinach. Prekrikujuci sa ludia, rozne busenie, hulakanie a trubenie aut a motoriek...
Prve dni mi bolo trochu zle, podla vsetkeho to bola len choroba z lietania, leteli sme fakt dlho a prekonali sme vyrazny casovy rozdiel. Takze ked sme v nedelu rano vstali a naranajkovali sa, bolo to ako by ma niekto zobudil o polnoci a napchal do mna jedlo... No, fakt mi bolo dva dni zle, aj preto ze som nemohla vecer zaspat. Dnes mi bolo konecne lepsie, tak sme sa konecne dostali na nejaku dlhsiu prechadzku. Obzreli sme si jazero, v ktorom udajne byva obrovska myticka korytnacka, ktorej kedysi davno musel nejaky cisar vratit mec. Videli sme aj tradicne vietnamske vodne babkove divadlo (loutkove), to sa mi naozaj pacilo. Je to taky Spejbl a Hurvinek v bazene - vpredu je vodna hladina, za nou nejaka zdobena clona, kulisy, spoza ktorych ovladaju ludia babky na dlhych tyciach. Tyc je schovana pod kalnou vodou a vpredu na vodnej hladine vidiet len babky. Tieto su rozne skonstruovane a vedia robit vsetko mozne, niektore hybu rucickami, niektore plavu ako had, niektore su ako lod so spustou malych veslarov - bolo celkom tazke zistit, akym sposobom na tych dlhokanskych tyciach dokazu babky tak skvele ovladat. No, ono udajne je to tiez rodinne tajomstvo, ktore si predavaaju babkari z generacie na generaciu. Babky sa vyrabaju z tvrdeho vodeodolneho dreva, ale aj tak maju vydrz asi len 3 mesiace, takze vyroba babok zamestnava vyznamnu cast populacie :)
Po uliciach chodia rozni predavaci s tymi typickymi spicatymi klobukmi, a predavaju vsetko mozne, od ovocia a zeleniny, cez plastovve tacky a flase az po plechovky s farmabi. Dnes sme si nechali predat za nehorazne peniaze ananas (nehorazne pre nich, pre nas to bolo celkom ok, 30kc :)) No, este sa budeme musiet naucit vyjednavat o cene :)
Zajtra sa chystame omrknut HoChiMiNha v jeho mauzoleu, dufam teda ze tam bude, lebo udajne ho posielaju raz do roka na "ocistnu dovolenku" do Ruska, aby ho trocha dali dokopy :P
Nuz, je toho tolko, stale mi napadaju dalsie a dalsie veci, ale uz vas nebudem pre dnesok trapit, je to uz dost dlhy mail :) Napisem zase za par dni...
Majte sa vsetci krasne
Zdravi
Zuzka a Peto
P.S.: neviem, kto vsetko bude mat zaujem o spravy, kludne preposlite :) Zaroven ak niekto budete chciet vyradit zo spamlistu, tiez dajte vediet :))) Papa
Čítam to znovu po dlhých rokoch, super Zuzka :)))
OdpovedaťOdstrániť