Krasny den vsetkym :)Dnes pisem posledny spravodaj, pretoze uz sme na ceste naspat. Uz sa velmi tesime domov, ale hlavne na to, ako vam budeme ukazovat tych 900 fotiek, co sme tu nafotili :)))
Posledne dni vo Vietname sme stravili stale s nasim motorkarskym sprievodcom, ktory sa mimochodom vola Nam. Mali sme ho uplne len pre seba, isiel na svojej motorke pred nami a my sme sa viezli spolu za nim. Vo Vietname je na moje prekvapenie hrozne vela turistov, na co sa miestni ludia velmi rychlo adaptuju tym, ze prerobia inak zaujimave miesta na hotovy disneyland, kde vam cpu suveniry a chladene napoje, a pripadate si ako clen nejakeho stada. S Namom sa nam to vsak nemohlo stat, jeho tura bola skutocne prava autenticka, vozil nas na miesta, kde boli ludia mili a priatelski a turista bol pre nich exoticke stvorenie :)
Ked sme si boli obzriet jednu pagodu (budhisticku svatynu), videli sme na nadvori pred pagodou deti, ktore sa hrali taku zaujimavu nahanacku s vetvou zo stromu. Miestne rodiny davaju na letne prazdniny deti casto do pagod, aby tam pomahali mnichom, hrali sa a spolocne travili cas. Chvilku som ich pozorovala, boli fakt mile. Potom ma volali, nech idem hrat s nimi, ale kedze ja vobec neviem behat, tak som radsej nesla :) Ale ked dohrali, este na nas volali, nech ideme k nim a dali nam z ovocia, ktore si tam porcovali - vola sa jackfruit, nas nazov tomu neviem, ale chuti to ako nieco medzi bananom a ananasom. Ked som to ovocie uvidela, povedala som "wow", comu zjavne rozumeli a hrozne sa na tom zabavali a opakovali potom po mne "wow", "wow" :)))
Na miestach, kam chodia turisti, si mozte dat vsemozne jedla ako hamburgery, hranolky, sendvice, pizzu a steaky, ale na nasej ture sme jedavali len v miestnych lokaloch miestnu stravu. Prava vietnamska restauracia je vlastne len taky vybetonovany plac, s pristreskom na stlpoch, na ktorych su zavesene hojdacie siete a medzi nimi je rozostaveny plastovy nabytok. Uprimne, vyzera to velmi biedne :) ale uz sme si na to tak zvykli, ze restauracia bez hojdacej siete ma vzdy sklame :)))
Po ceste nam Nam vzdy rozpraval zaujimavosti. Tak napriklad sme sa dozvedeli, ze vo vietname je problem zohnat cerstve mlieko. To, ze su miestne kravy ine, sme si vsimli hned, vyzeraju inak. Kazdopadne mlieko davaju len nejaku chvilu po narodeni teliatka a potom prestanu. Preto napriklad pouzivaju do kavy hlavne kondenzovane mlieko (pamatate sa, ako som pisala o kave? :)) Kravy na mlieko musia importovat z holandska.
Chvilku sme stravili aj v Saigone. Je to obrovske rusne mesto (8 mil), ktore ma vsetky aspekty velkomesta. Kedysi sme si mysleli, ze doprava v Hanoji bola to najhorsie, co sme v zivote zazili :))) Po Saigone sme boli nuteni zmenit nazor. Cestou naspat z delty Mekongu sme mali moznost si tuto dopravu vyskusat na vlastnej kozi, a to sa uprimne ani neda nejak normalne popisat, to by ste museli zazit. Nieco sme nafotili a urobila som aj pokus o video, no ale este uvidime co z toho bude, lebo pocas cesty som sa snazila hlavne krcovite drzat a mala som tendencie radsej zatvarat oci :) takze natacanie videa bolo trocha narocnejsie :)))
Mimochodom, hladala som pobocku CP, ale nenasla som :) Ale asi to tam este nerozbehli, neviem :)
V delte Mekongu sme stravili 2 dni. Mekong je jedna z najvacsich riek na svete a jej delta je ohromna. Prechadzali sme ju rozne cez mosty a na trajektoch. Trajekty boli tiez celkom vtipne - okrem toho, ze tam na nas zase cumeli ako na zjavenie, pretoze tam ziadni turisti nechodia, boli tam ako inak, same motorky :) Na jeden trajekt sa ich voslo fakt vela, ked sa naskladali jedna vedla druhej :)))
Boli sme aj na dvoch okruznych plavbach na mensej lodke, na ktorej sme sa zastavili vo vyrobni kokosovych cukrikov a na plavajucom trhu. Nejake kokosove cukriky sme aj nakupili :) je to mnamka :) Plavajuci trh bol tiez super - kotvia tam lode viacmenej celorocne, a ludia na nich po celu dobu byvaju. Odkupuju tovar od malych miestnych farmarov a tam ho potom predavaju dalej. Kazda lod predava nejaky druh ovocia alebo zeleniny, ktory ma vyveseny vysoko na bambusovej tyci ako reklamu :) Dali sme si tam aj ranajky - vedla nas zakotvila taka minilodka, kde mala tetka hrnce, kotle, misky... proste vsetko na dobru nudlovu polievku :) Aj ked tie lodky vyzerali biedne a vravela som si, ako na nich mozu byvat vkuse, potom sme si vsimli, ze napriklad miestne male dievcatko malo zlate sperky a ked sme sa opytali, Nam vravel, ze tito ludia su celkom bohati, ze trh dobre vynasa. Je to fakt zaujimave, preco si nekupia krajsiu lepsiu lod, alebo preco sa neprestahuju, mozno ze sa drzia tradicie, tazko povedat... Takmer vsetko vo Vietname vyzera dost biedne, ale pravda moze byt uplne ina...
Do zbierky vojnovych atrakcii sme este zaradili navstevu podzemnych tunelov, ktore si vykopali na mnohych miestach juhovietnamski partizani podporujuci Ho Chi Minha. Cez tieto tunely sme mali fakt velky problem preplazit sa aspon par metrov, tak boli male, tesne, tmave a nedalo sa tam dychat. Partizani tam vsak stravili roky, narodilo sa tam tisice deti, mali tam kuchyne, tovarne na zbrane, saty, topanky, a vsetko dalsie. Zivili sa len tapiokou, ktora rastie pod zemou. Bez ohladu na to, na ktorej strane boli, tento vykon je naozaj obdivuhodny. Vzbudzovalo to naozaj respekt. Ukazali nam vsemozne zakerne pasce, ktore na americanov nastrazili, a chvalili sa tym, ako ich dokazali pomocou tunelov neustale frustrovat. Vedela som si to tak zivo predstavit, ze mi ich bolo uprimne luto... Ja by som teda odtial zdrhala :))) Pustili nam aj skvely propagandisticky film s autentickymi zabermi, do ktorych hrala taka nesmierne optimisticka vesela hudba... :) Bolo to fakt vtipne :)
V Saigone na trzisku sme si este kupili take tie vietnamske prekvapkavace na kavu, a pravu vietnamsku kavu, ktoru sme vidavali po ceste rast na plantazach, a plni dojmov a zazitkov sme sa s vietnamom rozlucili :)
Dnes este prenocujeme v Bangkoku, odkial zajtra poletime domov. Musim povedat, ze uz sa celkom tesime :)
Tak vam teda dakujem, ze ste to vydrzali :))) a dufam, ze ste sa aspon trocha pobavili pri citani mojich sag :))
Tesim sa az vas vsetkych zase uvidim, majte sa krasne :))
zdravia
zuzka a peto
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára