Vietnam 5

Ahojte :)
Respektive xin chao (vasa prva lekcia vietnamstiny ;))

Dnes sa ozyvame opat z primorskeho mestecka, a to Mui Ne, kde sme zakotvili pred dalsim vyletom. Z poslednych dni mame zase take kvanta zazitkov, ze sa mi z toho mota hlava, a urcite to nedokazem cele porozpravat mailom, kazdopadne nieco si musim nechat aj na potom ;) Aby ste sa mali na co tesit :)))

Tak este upresnenie z minula, ak ste niekto uz boli vo Vietname, tak chlapici, o ktorych som pisala minule (nasi sprievodcovia), to su takzvani easy riders - domorodi sprievodcovia na motorkach, s ktorymi sa mozte vozit po najzapadnutejsich kutoch, vsetko co neviete vam vysvetlia a za vsetko platite menej, lebo ste s domacimi ;) Je to uplne iny zazitok, s nimi mame pocit, ze sme naozaj vo Vietname, a nie ze sa na neho len divame zvonku. Peto dokonca cast cesty isiel sam na velkej motorke (to som sem musela napisat, lebo je na to patricne pysny :))

Z Nha Trangu sme teda ficali na motorke nejakych 220km k jazeru v stredovietnamskej vysocine na sever od Da Latu. Spociatku nas bolo viac - 5 motoriek - ja a Peto plus dve holky z Anglicka so sprievodcami a jeden Nemec, ktory riadil sam. Miestny obyvatelia videli turistu zatial asi iba na obrazku, takze si pripadame ako Mickeymouse, proste neskutocna atrakcia. Najvacsiu radost z nas maju deti, ktore nam stale mavaju a vykrikuju hello :))) Po ceste sa okolo nas stale mihali ryzove policka, kavove a cajove plantaze, male osady a zelena dzungla. Po ceste zastavujeme na roznych miestach, aby sme natiahli nohy a nase zadky si trocha odpocinuli, plus zakazdym nam ukazu nieco zaujimave. Napriklad farmu na krevety, vyrobnu palenych tehal, alebo prehliadka domu miestneho horskeho kmena. Nocovali sme s domorodcami v dedine pri jazere, ktory nam predviedli tradicne tance a hudbu. Nevedia po anglicky, takze nam prekladal sprievodca. Kazdopadne toto je zazitok len pre otrlejsie povahy, pretoze dedina v ktorej sme byvali, bola skutocne autenticka. Horske kmene si stavaju dreveno slamene domy na koloch, v ktorych nieje takmer ziadne vybavenie, len hola podlaha, ktoru ale udrzuju velmi cistu (vsetci vietnamci sa pred vstupom do pribytku vyzuvaju). Tieto domy su nielen jednoduche, ale aj IKEAcky prakticke, pod nich sa totiz vojde spusta veci :))) Ale hlavne zvierata (prasce, sliepky, kravy...). Prebudzali sme sa o piatej rano spolu s kohutmi :) A rano som sa skoro pocurala, pretoze som nemohla na zachod, cihal tam pavuk velky ako moja dlan :)

V dedine pri jazere sme mali prilezitost aj povozit sa na slonoch, ktorych tam tiez pouzivaju ako pracovne zvierata. Vliezli s nami do vody, to bol celkom nervak :) Nikdy sme nevedeli aka hlboka bude pri dalsom slonom kroku...

Nasledujuci den sme sa opat vozili po stredovietnamskej vysocine, kde je mimochodom narozdiel od zvysku krajiny prijemne chladno (cca 25 stupnov). Videli sme ako sa vyraba hodvab, to bolo naozaj uzasne. V mnohych rodinach v tejto oblasti si doma na velkych tacoch chovaju cervikov priadky morusovej (silk worm). Krmia ich listami a ked sa zakuklia, predaju kukly do tovarne. V tovarni sa musia kukly najprv uvarit, pretoze inak sa vlakna velmi lepia a trhaju. Z takto uvarenych kukiel sa na strojoch namotavaju tenke nitky hodvabu. Z piatich kukiel vznikne jedna velmi tenka nitka, ktora sa potom este na dalsom stoji znasobi, aby bola pevna. Vyrabaju sa rozne hrubky vlakna. Nakoniec z tohoto vlakna tkaju latku. Dnes uz strojovo (ale nepredstavujte si taky stroj ako na vyrobu Toyoty, je to pomerne jednoducha masinka). Mimochodom zbytky kukiel (=uvareny cervik) sa spotrebuvavaju ako krmivo pre zvierata. Hm, trocha drasticke... Ale to je zivot.

Pocas cesty sa nikdy nenudime, pretoze kazdy pohlad je iny a novy - zem je tu cervena a lesy vyzeraju inak, aj zvuky v lese su nezname a zvlastne. Nocovali sme v horskom meste Da Lat, ktore bolo oblubenym rekreacnym strediskom uz od cias Francuzskej kolonizacie, co mimochodom zabezpecilo tomuto mestu bezpecnost pocas vsetkych vojen (nikto si nechcel rozstrielat rekreacne stredisko :))) Maju tam aj malu Eifelovku :)

Treti den na ceste z Da Latu do Mui Ne, kde sme teraz, sme sa zastavili v narodnom parku, kde je krasny vodopad, okolo ktoreho vedie prijemna vychadzkova trasa. Okrem nas tam prosim pekne nebol nikto! Len predavaci v stankoch s obcerstvenim :)

To iste sme zazili dnes, ked sme sa vybrali z Mui Ne na vylet k hore Ta Cu, na ktorej je 50 metrova socha spiaceho budhu. Na vrchol vas vyvezie lanovka (znacky Doppelmayer :)) popripade si mozte dat dvojhodinovu turu Vietnamskou dzunglou hore kopcom ;) Lanovku spustili viac menej len kvoli nam, pretoze sme tam okrem dvoch Cinanov boli jedini turisti :)

V Mui Ne si uzivame lacne a vzdy cerstve plody mora. Dnes som mala na veceru kraba :) Takeho ozajstneho velkeho :))) Mimochodom, kedysi sme mali kraba ako domace zvieratko, volala sa Barney. Nuz, co sa tyka stravy, uz som to naznacovala, clovek nemoze byt velmi vyberavy. Este sa chystame ochutnat krokodila, jasterice a hada... :) Jedine, co je mi fakt proti srsti, je psie maso - videli sme ho na trhu. Neviem preco, ale zabit psa kvoli jedlu mi pride otrasne (aj ked asi je to normalne...).

Na nasej ceste Vietnamskym vidiekom sme mali zase moznost sledovat originalitu miestnej dopravy, specialne teda motorky (ako inak...). Teoreticky na motorku vojdu dvaja ludia, alebo jeden clovek a 50kg nakladu. Prakticky sa vsak da na motorke prepravovat:
- cela rodina (4 ludia)
- velke tabule skla
- 200 kg bananov
- kmene stromov (samozrejme polozene napriec :))
- prasa
 a este mnoho mnoho dalsieho :)))

S tym sa teda opat rozlucim... Zajtra nas caka dlha streka do Saigonu, najvacsieho mesta.

Stale sa tesim na spravy od vas :)
Vsetkych zdravime, majte sa krasne
z+p