pondelok 28. októbra 2013

Malajzia 1

Zdravim vsetkych starych aj novych citatelov :) Tentokrat z Malajzie.

Ukuchtili sme to jeden vecer pri drinkoch s kamaratmi Matom a Jankou. Vraj su tam lacne letenky a pripadalo nam to podobne ako Indonezia, kde sa nam velmi pacilo, tak sme sa rozhodli, ze ideme.

Do Kuala Lumpur, ktoremu tu ale nikto nepovie inak ako KL (KejEl), sme prileteli v sobotu. Mato s Jankou na nas cakali uz od stvrtka. Letisko v KL je enormne a chvilu nam trvalo, nez sme sa z neho vymotali. Nasli sme vlak, ktory chodi do centra, stihli sme ho uplne dokonale - odchadzal hned, jak sme nastupili.

Prve znamky toho, ze Malajzia je medzi azijskymi krajinami jedna z rozvinutejsich, sme zacali badat uz po ceste. Vo vlaku bola wifi zadarmo a z okna sme pozerali na neuveritelnu zalubu Malajcov v stavani vyskovych budov - vsade same mrakodrapy. Nas hotel mal tiez 34 poschodi :) Videli sme ale aj chudobne stvrte, kde boli len budy z vlniteho plechu - tazko povedat, ci tam ludia byvali, alebo to boli zahradkarske kolonie :)

Po prichode sme vdacne pozhadzovali co najviac vrstiev oblecenia, ktore sme navliekli doma v oktobrovom pocasi, pretoze tu je vzdy okolo 30 stupnov a neuveritelna vlkost. Pamatame si to este z Vietnamu - na zaciatku je to ochromujuce, kym si clovek trocha zvykne. Da sa to prirovnat k zaparenej kupelni po dllllhej horucej sprche. Clovek sa musi zmierit s tym, ze je 5min po vysprchovani zase cely upoteny :)

Hned ten vecer sme vyrazili na spolocnu veceru do restauracie, ktoru niekde nasiel Mato ako doporucenu. Dana stvrt nevyzerala nijak vabne, Janka pistala, lebo videla potkana :) Bola to taka echt cinska hospoda, narvata cinanmi, co je vzdy dobry znak :) Casnik prisiel bez menu a zacal sa nas lamanou anglictinou pytat stylom - chcete kacku? My sme sa na seba zmatene pozreli a povedali sme, ze asi hej. Potom pokracoval, a co n
ejake hovadzie s cibulkami? K tomu nejake sladko-kysle kura a zeleninu? Ok? My sme mu vsetko odkyvali a ukecal nas aj na pivo. Ale najedli sme sa majestatne :) Bolo to hrozne dobre a bolo toho strasne vela a stalo nas to par korun, co plati takmer o vsetkom jedle v Malajzii. Zato pivo, to tu maju neskutocne drahe. Flasa piva stoji tolko co hlavny chod v restauracii, obcas aj viac. Netusime preco, najprv sme mysleli, ze kvoli moslimom, ktori tvoria vacsinove nabozenstvo, ale potom sme pili aj Jacka Danielsa, co stal menej ako pivo.


Jedlo si tu uzivame naramne, Malajzia je skvely kulturalny a gastronomicky mix Ciny, Indie, originalnych Malajcov a pristahovaleckych vplyvov, plna chuti a farieb, az sa z toho mota hlava. Nad jedalnym listkom vzdy trpim, pretoze si neviem vybrat z toho vsetkeho, co by som chcela ochutnat. A zatial mi vsetko naramne chutilo.

V hoteli sme si uzili aj bazen na streche s vyhladom na panorama Kuala Lumpur s dominujucimi vezami Petronas - dvojicky, ktore sy symbolom tohoto mesta a patria medzi najvyssie budovy na svete so svojou vyskou 452 metrov. Akurat povedla hotela tiekla tada podivna hnedo-zlta stoka, tak na tu stranu sme sa radsej nedivali :) Domaci tam ale lovili ryby, tak asi nebola toxicka :)


Po jednej noci na zotavenie z dlheho letu sme sa na druhy den vydali do Cameron Highlands - vysocina vo vnutrozemi polostrovnej Malajzie. Pocasie je tu chladnejsie, ale oproti zvysku Malajzie je to celkom prijemne. Po ceste nas zastihol prvy tropicky lejak - v oktobri tu totiz zacina dazdova sezona. Neznamena to, ze by vkuse prsalo, ale sanca, ze vas niekde nahle a poriadne zleje, je vyznamne vyssia, nez po zvysok roku. Taky tropicky lejak je pohlad, ktory stoji za to. Isli sme cez hustu dzunglu a voda sa po chvilke valila vsade a autobus sa chvilami brodil cez potoky. Vyvod klimatizacie nad mojou sedackou vytopilo, zacalo z nej tiect, tak som si presadla. Videli sme dedinky domorodych obyvatelov vysociny, drevene domy na koloch, pod ktorymi bolo vody tak po kolena. Asi vedeli, co robili :)

Prsalo, ked sme vystupili z autobusu, prsalo, ked sme sa ubytovavali, prsalo, ked sme isli na veceru a prsalo, aj ked sme sli spat. Tak nase vyhliadky na zajtrajsi vylet sa zdali byt mizive. Dali sme si aspon drinky v bare, kde pustali na obrazovke komplet zaznam koncertu Shakiry, z coho ma trocha rozbolela hlava. Hlavne mi to prislo zvlastne, jej oblecenie aj vystupenie pripomina obcas detom zakazane filmy, pritom moslimovia su taki konzervativny a pruderny. Alebo mozno prave preto?

Rano nas nastastie cakalo celkom rozumne pocasie a po ceste sa dokonca uplne vyjasnilo. Boli sme na motylej farme, kde mali motyle velke jak dve dlane a vsemozny iny zaujimavy exoticky hmyz a plazy. Najviac sme si oblubili takeho chrobaka, co vyzeral jak stromova tycka. Dalsia atrakcia bola jahodova farma - nesmierne popularna medzi domacimi. Nikde inde sa v Malajzii jahody pestovat nedaju a Malajci sa za nimi idu zabit, organizuju hromadne tury s ochutnavkami, mozete si tu kupit jahodove plysaky, tricka, osusky a neviem co este. Su aj dost drahe - no proste exoticke ovocie :)


Potom sme sli na cajove plantaze, ktore tu pokryvaju obrovske plochy v okoli - krasne zelene kopceky. Fotili sme, kochali sme sa a zase sme fotili - je to fakt pekne. Potom ponad nad nas preletelo lietadielko - jasali sme. Chvilku sa nic nedialo, lietadlo uz bolo davno prec, ked tu zrazu cajove kriky zacali divne vo velkom sustat, ako ked zacina liat, a potom nas zasypali drobne biele gulicky dacoho :) Vraj hnojivo. Hm...

Sprievodca nas potom zobral do "lesa", cize sialenej hustej dzungle. Bol tam vychodeny chodnicek, ale tie zvuky a vsemozne rastliny vyzerali fakt huste. Ukazoval nam rozne rastliny a ich pouzitie ako potravin alebo lieciv. Tam to bolo fakt super. A navyze v tychto vyskach neziju v jungli pijavice (jupi), inak bezny obyvatel Malajskych lesov.


Nakoniec este nejaky trh s ovocim, kde sme nakupili dajake nezname veci, a miestne muzem, ktore vyzeralo ako rozsiahla zbierka stareho bordelu zo vsetkych domacnosti v okoli. Od reklam na coca-colu a colgate, cez stare detske hracky a oblecenie, agrokulturalne pomocky, az po vybavenie domacnosti, casopisy a milion dalsich veci. Kazdopadne, dalo nam to nejaku predstavu o tom, ako zili ludia v Malajzii v minulosti, a bolo to zaujimave aj z hladiska mixu pristahovaleckych a miestnych kultur.

Poobede uz zase zacalo liat, a tak sme zaliezli do hotela, davali si cajik, oriesky a ovocie, a napisala som vam prvy prispevok :)
Voda busi do strechy a leje sa vodopadom z okrajov, ako keby ju liali vedrami.

Vsetkych velmi pozdravujeme! Majte sa krasne.
z+p

4 komentáre:

  1. Zdravim, opet velmi zajimave popsano, cloveka to inspiruje :-)) Zitra vyrazime na NZ, vas blog si beru s sebou na cteni do letadla ;-)!
    Lumir

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Precitane na dobru noc. Pozdravujem turistov a zelam malo dazda.

    PS: ten pes predava aj listky na stresny bazen? :)

    Dusan.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ahoj cestovatelé,

    podle fotek a popisu to vypadá, že se zatím pohybujete ještě celkem v civilizaci.
    Obdivuji vás, že máte odvahu jít do restaurace v "divné" čtvrti. Já bych se bála, že ten potkan, co jste ho viděli, běžel rovnou na váš talíř pod jednou pod názvem kachna a podruhé jako kuře:)

    Držím palce, ať vám moc neprší a těším se na další zážitky

    D.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ahoj deticky,
    som rada, ze si super uzivate, tesim sa na dalsie blogy, prajem krasne zazitky a pekne pocasie.
    Zuzicka, pis castejsie
    cmuk
    mamka a svokra Eva

    OdpovedaťOdstrániť