Indonezia 2 - monkey business

Ahojte,

tak po dlhsej dobe sa opat hlasime. Mame stale nabity program a casto som vecer volila medzi a) ist na internet a napisat dalsi mail, alebo b) odpadnut totalne mrtva do postele... zatial vzdy vyhralo b) :))))

Cesta do Ubudu bola ok. Autobus trocha meskal, nemal klimatizaciu (vobec sme boli radi, ze jazdi, podla toho, jak vyzeral), ale sofer nam predviedol neskutocne umenie v kluckovani na 1cm. Mimochodom, minule som sa zabudla este zmienit, ze sa tu jazdi na lavej strane, co robi nase pokusy o vlastne presuny este zaujimavejsie :))) Kazdopadne na motorke clovek nemusi riesit, na ktorej strane ma radenie, a na samotne jazdenie vlavo si rychlo zvykne.

Ubud je kulturnym jadrom celeho Bali. Centrum, ktore tvoria dve dlhe ulice, je obsypane tovarom, z ktoreho nam prechadzaju oci. Krasne latky, saty, vyrezavane drevene predmety, kamenne sochy, obrazy a milion dalsich predmetov. Prvy den som z toho bola nadsena a chcela som to mat uplne vsetko. Po chvilke som ale trocha ochladla, hlavne ked sme sa pozreli na par cenoviek. Turisti to tu uz uplne pokazili, vsetko je predrazene, a "vycucavanie turistov" sa stalo hlavnym zamestnanim vsetkych domacich. Doslova po kazdych troch krokoch vam niekto ponuka taxik, masaz alebo nieco ine. Clovek proste kraca rovnym raznym krokom, pohlad pred seba, odmietne jeden taxik, za dva metre dalsi, a za dalsie dva metre sa dalsi domorodec (ktory videl ako sme odmietli tych predtym) opat opyta "halloooo? taxiiiiiiii?" Po chvilke som mala chut kricat, ze "nieeeeeee, nechcem ziaden blby taxiiiiiiiiiiik" :)

No nic, podarilo sa nam zohnat aspon super ubytovanie. Uz sme zacinali byt zufali z tych cien, co nam ponukali v hoteloch, kde sme sa pytali po prichode, ked tu zrazu sa objavila z hlavnej taka uzulinka dlha cesticka, a vedla nej mala tabula oznamujuca ubytovanie. Spociatku vyzerala trocha strasidelne (bola uz tma), ale na konci sa vynorila priestorna krasna zahrada a par apartmanov, ktore vlastni prijemny mladik menom Cadek (citaj Kadek). Chcel za izbu len 150.000 rupii, co je asi 300Kc, vratane hrozne dobrych ranajok, ktore nam kazde rano doniesol priamo na nasu terasku pred apartmanom.

Neviem, ci ste tiez taki botanici, ako ja :) ale ja som tu uplne nadsena z toho rastlinstva, co tu vsade bujnie a rastie okolo. Najbeznejsi strom je kokosova palma, potom bananovnik, a dalej to pokracuje krasne kvitnucimi jaminovymi stromami, obrovskymi ibiskami, buganviliami a rastlinami, ktorym neviem nazov, ale u nas sa predavaju obcas v kvetinarstvach ako exoticke a maju vyrazne cervene kvety. Pred apartmanom sme mali zivy plotik z orchidei, a difunbachie a svokrine jazyky tu rastu ako u nas trava.

Kvety tvoria aj vyznamny zaklad miestnej kultury. Balijci veria na roznych dobrych a zlych duchov, ktorych si kazdy den "uplacaju" malymi obetinami, ktore kladu na male oltare, pred dvere, na zem, a vsade mozne. Tak keby vas zaujimalo, co maju taki duchovia radi, tak je to miska z palmovych listov krasne vyzdobena kvetmi, doplnena obcas ryzou, obcas ovocim, a navrch vonnou tycinkou :) Kazda z nich je take male umelecke dielo samo o sebe. Kvety kladu na zem pri tancoch a zdobia nimi fontanky a jazierka, a kostym klasickych Balijskych tanecnic sa bez nich vobec nezaobide - "koruna", ktoru maju na hlave pozostava hlavne z kvetov. Je to naozaj nadhera.

Priamo v meste sa nachadza klastor uprostred lesa, ktory nazyvaju priznacne Monkey forest (opici les). Cely les aj klastor sa hemzi malymi sedivymi makakmi, ktori vyzeraju strasne roztomilo a nevinne a pulia na vas tie svoje okale. Kazdopadne su to neskutocne potvory, pred ktorymi je dobre sa mat neustale na pozore :))) K ludom sa sice na prvy pohlad nepriblizuju, ale musite si velmi dobre strazit vsetky veci, pretoze kradnu horsie ako straky. Ked uchmatnu nejake tie okuliare, ciapku alebo fotak, tak by si clovek povedal, ze im to na nic nebude, ale oni zistili, ze tym divnym velkym opiciam na takychto veciach zalezi, a su ochotne za to dat nejaky banan alebo podobnu pochutku :))) Takze sa k svojmu stratenemu majetku dostanete iba vymennym obchodom :))))) Jednu chvilu som si uz unavena sadla na lavicku pod skalou. Nesedela som ani minutu, nez sa prikradla mala opica a vyliezla mi na chrbat. Jeden z miestnych spravcov sa tvaril ze sa nemam hybat, tak som nehybala, a ta opica mi zacala preberat vlasy :D (je pravda, ze to bola nejaka chvila od kedy som sa umyvala, ale predsa len, blchy este nemam :))) No a ked ju to prestalo bavit, tak na mna vycerila zuby a kusla ma do ramena. Len tak, aby sa nepovedalo :) no uznajte, niesu to strasne bestie? :)

Vecer sme si kupili durian, miestne exoticke ovocie, ktore nam hrozne doporucoval kamarat, ktory ho zboznuje. Je zname tym, ze ma vyraznu vonu, ktora mnohym ludom neprijemne zapacha, nam to ale tak neprislo. Chvilu sme s nim bojovali, nez sme sa vobec dostali dnu, ma totiz pichlave ostne a tvrdu koru. No a potom hroznom boji to Peto ochutnal a povedal, ze horsiu vec v zivote este nejedol (a to ste mali vidiet, ako sa tvaril :))) Mne to ale chutilo, aspon mi viac ostalo ;)

Tak nejak som si po case uvedomila, ze sme asi na juznej pologuli (vravela som vam... ignoranti :)). Slnko tu putuje opacne - po severnej strane oblohy sprava do lava, voda sa toci na opacnu stranu a vecer na oblohe vidime same nezname suhvezdia. Moj skautsky vycvik orientacie podla polarky mi tu bude dost na nic :)

Pokial clovek nechce platit zbytocne predrazene vylety pochybnej kvality s miestnymi "guides", musi si zaobstarat vlastny transport. A tak vkuse frcime na motorke. Jeden den sme sa vybrali pozriet klastor Pura Luhur Batukau a okolie, ktore malo byt podla knizky krasne. Sme uz severnejsie, kde doprava nieje taka sialena ako na juhu okolo letiska a Kuty, takze sa to ukazalo byt ako velmi prijemny vylet. Okolo sa mihali same kokosove palmy a ryzove policka takej zelenej farby, aku u nas clovek tazko najde. Pri kazdom klastore absolvujeme proces obliekania do sarongu, bez neho nieje mozny vstup ani pre muzov. Takze vzdy vyfasujeme sarong a k tomu ozdobnu serpu okolo pasa :) Do klastora okrem nevhodne oblecenych dalej nesmu menstruujuce zeny (to je teda diskriminacia!), tehotne zeny, deti, ktorym este nenarastli prve zuby a ich matky a taktiez blazni :)

Zastavili sme aj po ceste, aby sme si pozreli zblizka tie ryzove polia. System ich zavlazovania ma nikdy neprestane fascinovat - strasne domyselne terasy, bambusove trubky, potociky a vodopadiky, proste parada.

Nakoniec som sa este prihlasila na kurz Balijskej batiky, ktory organizuje miestne muzeum, kde som vyrobila vlastnorucne obrazok :) Okrem toho to bolo ale super prijemne popoludnie, bola som tam sama, instruktor sa teda venoval iba mne, sedeli sme v otvorenom altanku pri tropickej zahrade a ryzovom policku, a hral nam k tomu gamelan - Balijska kapela, ktory nacvicoval opodial.

Zasli sme aj na vecerne predstavenie Balijskych tancov a bolo to take krasne, ze sme si hned kupili este jeden listok. Existuje viacero tancov/pribehov, ktore tu mozte zhliadnut. Ten prvy, ktory sa vola Legong, je velmi vzneseny a vazny "kralovsky" pribeh. Tanecnikom hraje ako doprovod gamelan - subor roznych cinkacich a bicich nastrojov :) Druhy, ktory sme videli, sa vola Kecak a je specificky tym, ze tam nieje ziadna kapela, ale doprovod tvori mnohohlasny muzsky "zbor", ktory robi zvuky ako chak-a-chak-a-chak a spieva. Sedia v sustrednych kruhoch okolo tanecnikov. Bolo to naozaj perfektne, sedeli sme so zatajenym dychom. Sucastou toho druheho predstavenia bola aj drobna "senzacia" vo forme tanecnika, ktory udajne v tranze behal po horiacich kokosovych skrupinach a rozkopaval ich vsade okolo. Trocha som sa o neho bala. Bolo to asi zaujimave, ale kludne by som to z programu vypustila, samotne predstavenie s tancom a spevom bolo dostatocne atraktivne.

Teraz sme uz na ostrove Nusa Lembongan, kusok juhovychodne od Bali, kde sme toho stihli tiez dost zazit, ale dnes uz mi to sem nevojde :) Tak to zahrniem az nabuduce... Aspon sa budete mat na co tesit :)

Majte sa vsetci krasne

Dufam, ze doma je este aspon trocha teplo a uzivate si babie leto :)

papa

z.+p.