(teda aspon my uz mame vecer) :)
A
je tu dalsie pokracovanie :) Od minule sme toho opat celkom dost
stihli, pride mi, ze to tu vsetko strasne frci a kzdy den je hrozne
nabity... Tak vam snad stihnem porozpravat aspon zlomok.
V Yogyakarte sme si pozicali motorku a vyrazili sme
pozriet Prambanan - stary hinduisticky chram, jeden z najvacsich v celej
Azii a udajne aj najkrajsich.
Chlapik chcel
ako zalohu za motorku pas, co sme mu odmietli dat, tak chcel iny doklad
totoznosti, tak mu tam Peto nechal vodicak :))) (ziaden iny doklad
nemame a peniaze nechcel). Tak sme si vraveli, ze sanca, ze nas zastavia
policajti, sa blizi takmer k nule - oni turistov nezastavuju - a aj
keby nas zastavili, museli by sme ich asi aj tak uplatit, pretoze
oficialne potrebujete medzinarodny vodicak, ktory nemame. Takze je to
vlastne jedno :)))
Nez sme ale vybludili z mesta, dalo nam to celkom
zabrat. Znacenie je tu dost otrasne a tak sme sa pytali domacich doslova
na kazdej krizovatke, pricom obcas sa nam dostavalo protichodnych
odpovedi. Najlepsie ale bolo, ked nas jeden pan nasmeroval, ze sa musime
velkym oblukom vratit a potom odbocit. Tak sme isli veeeelkym oblukom a
hladali tu odbocku, az sme zase uvideli toho isteho pana, jak na nas
pobavene mava :) tak sme pochopili, ze sme to asi minuli :))) a dali sme
si ten obluk este raz :)
Prambanan bol postaveny niekedy okolo 800-900 naseho
letopoctu. Charakterizuju ho stihle, vysoke a sumerne stavby, z ktorych
najvyssia uprostred ma 47 metrov. Povrch pokryvaju prepracovane detaily
a reliefy, ktore "rozpravaju" hinduisticke pribehy z Ramajany.
Prambanan bol objaveny polozboreny a presiel rozsiahlou rekonstrukciou,
aby sme ho mohli teraz vidiet aspon ciastocne tak, ako vyzeral predtym.
Okolo neho ale stale lezi hromada rozburanych mensich stavieb a kamenov.
Aj mnoho kamenov tvoriacich hlavne stavby vyzeraju byt nahradene,
pretoze povodne sa proste nenasli. Je to skutocne impresivna stavba a
velmi sa nam pacil.
Trocha sme si tam zaroven pripadali ako celebrity :)
Domaci sa totiz miluju fotit s turistami. Zacne to vzdy nesmelym
"hello?" a potom prosbou o fotku, a ked vidia, ze je to ok, tak sa
fotime aj s tetou a sesternicou a babkou a najmensim skrckom na rukach a
potom s celou rodinou dohromady :)))
Z Prambananu sme potom vyrazili na opacnu stranu od
Yogyakarty, aby sme este ten den dosli do dedinky Borobudur. Vacsinou
potom po takej ceste mame na sebe taku vrstvu prachu a spiny, ze by sa
na nas dali sadit kvietky :) Kazdopadne motorky a skutre tu prevladaju
ako najoblubenejsi a najcastejsi dopravny prostriedok. Pokial ste si
mysleli, ze je to vozidlo pre dve osoby, ste dost vedla - jedna sa o
prepravny prostriedok pre celu stvroclennu rodinu, alebo pre mobilnu
restauraciu, alebo tonu bananov alebo 20 kosov s kohutmi... Vsetko sa
tam vojde, ked sa chce :))) Najlepsi bol jeden typek, ktoreho sme
obiehali, ktory jednou rukou drzal riadenie a druhou pridrziaval na
rameni asi 5 metrove bambusove tyce :) Hlavne aby nikde neodbocoval :)
Iny majster mal bambusove tyce polozene na tej motorke napriec :)))
Po ceste sme zastavili pri poulicnom stanku na
kokos, ktore tu vsade predavaju a strasne mi to chuti. Musi to byt mlady
este nie uplne zrely kokos, ktory ma kopec stavy a len tenku makku
duzinu. Sikovny pan s macetou vam z neho odsekne vrsok a vyfasujete
slamku a lyzicu na vydlabanie duziny. Je to hrozne osviezujuce, chutne a
nie moc sladke, proste genialne :) Kym ja som sa napchavala, Peto kecal
s nejakym zvedavym domorodcom, ktory sa cudoval, ze u nas kokosy niesu
(a pozoroval, jak to do seba hltavo hadzem :)))
V Borobudure sme byvali v jednoduchom lokalnom
domacom hostinci, ktory bol ale cistucky a prijemny. Nasa postel mala
baldachyn zo zaclon proti komarom, ked sme ju vsak zatiahli, ukazalo sa,
ze vsetky komare v izbe prebyvaju pod zaclonou :) Asi pol hodinu som
ich tam nahanala, zabila som tak 15 kuskov, a ked som dalsiu polhodinu
uz ziadneho nevidela, tak sme isli spat. O 4tej rano nam klopkali na
dvere, aby sme vstali, ale to bolo az potom, co ma zobudil moslimsky
rozhlas :) Chceli sme ist pozorovat vychod slnka nad chramom Borobudur z
nedalekeho kopca, pretoze vstup do chramu pocas vychodu slnka je velmi
popularny a plati sa za to nezmyselne vysoke vstupne. Ked idete az po
vychode, je vstupne nizsie, a ked ste domaci, tak este nizsie - asi tak
patina z nasej ceny :))) Ale to je tak vsade, nic moc sa s tym neda
urobit, medzi Indonezanov sa fakt neschovame :)
Vychod slnka bol krasny, len ten Borobudur sme moc
nevideli :) Schovaval sa nam v hmle a bol aj dost daleko. Boli sme ale
radi, ze sme neplatili zbytocne to "sunrise" vstupne, pretoze ten den
slnko vyslo nad mraky az okolo 7mej a az vtedy dostal chram tu spravnu
zlatavu farbu.
Borobudur je zhruba podobne stary ako Prambanan, ale
jedna sa o budhisticky chram. Jeho priblizne stvorcova zakladna ma
stranu cca 118 metrov, na ktorej je postavenych 10 zmensujucich sa
poschodi, ale nieje velmi vysoky, takze trocha pripomina placatu
pyramidu. Zhora vyzera ako mandala - budhisticky obrazec znazornujuci
vesmir a jeho harmoniu. Spodne poschodia tvoria terasy opat hojne
zdobene reliefmi. Horne poschodia su kruhove a stoja na nich stupy -
obratene zvony, v ktorych sedia schovani kamenni budhovia. Je to vsutku
krasne miesto a cely cas sme rozmyslali nad tym, aky krasny musel byt
ked ho postavili - dnes uz je opat mnoho kamenov nahradenych a sochy a
povodne reliefy sa dochovali len malo. Ale aj z tych malo je vidiet, ze
ich vytvorili ozajstni majstri a umelci.
Co nedava Petovi poriadne spat je miestna cena
benzinu. Liter vychadza na 9 az 10 korun a stale nemoze uplne pochopit,
ako moze byt takmer stvornasobne lacnejsi ako u nas. Hm... ropna kriza?
:) Maju tu celkom casto standardne benzinky, vzdy len jedna znacka,
ktora ma zjavne absolutny monopol. Benzin si ale mozte kupit na kazdom
kroku od domacich, ktori ho vystavuju v regaloch pred domom vo flasiach
od absolut vodky :)
Z Borobuduru sme sa vratili do Yogyakarty a mali sme
naplanovany presun do Batu Karas. Zostava nam uz len par dni, tak sme
ich chceli stravit niekde na peknej plazi v klidku a pohode. Dostat sa
tam ale nieje uplne najjednoduchsie. Trebalo ist najprv vlakom do
Sidareji alebo do Banjaru, odtial autobusom do Pangandaranu, mesta, na
ktorom som si urobila uz viacnasobnu zlomeninu jazyka :) Odtial ide
autobus do nejakho Cijulangu a odtial potom este mototaxikom, ktory sa
vola ojek :) Vlak do Sidareji bol "ekonomi" a ked sme dorazili na
stanicu, bol uz komplet vypredany. Dalsi (a posledny pre ten den) vlak
do Banjaru odchadzal za 10 minut z druhej stanice, tak sme naskocili do
taxika (najprv treba samozrejme vyjednat cenu) a na druhej stanici som
sa prirutila k okienku minutu pred planovanym odchodom vlaku. Pani ale
opat krutila hlavou, ze uz je plny. Problem je ale v tom, ze nebol.
Miestny system je trocha nedokonaly, pretoze listok na jeden vlak stoji
rovnako nech idete kamkolvek, hoci aj jednu stanicu. Preto si ludia
casto kupuju listok na dlhsi usek, nez fakticky planuju prejst a vo
vlaku je stale vela volnych sedadiel. A tak Peto zapojil svoj sarm a po
dlhom presvedcovani a prosikani slecna vymyslela fintu, ako system
oklamat a predala nam listky z nejakej inej stanice. Naskocili sme na
poslednu chvilu a vlak vyrazil. Tentokrat "eksekutif" :)
V Banjare nas hned odchytil becak (dvojmiestne
cyklotaxi), ktory nas odviezol na autobusovu stanicu, Po ceste sme
minali nejakeho domaceho cyklistu, ktory sa nam prihovoril a strasne
nadsene nam chcel pomahat. Isiel s nami az na stanicu a zjednal nam cenu
v buse :))) A bol strasne rad, ze stretol niekoho z Ceskoslovenska :)
Autobus bol maly, stary, narvany ludmi, ale ked sme sa tam
objavili, hned nam uvolnili miesto. Az som si pripadala blbo. Sedeli sme
ale vzadu a nas sofer bol oficialne najvacsi magor s ktorym sme doteraz
isli, a frcal si to po cestach aj necestach rally stylom, takze to s
nami hadzalo jak na hopskoku. Vsetko moje sustredenie bolo potrebne na
to, aby mi nebolo zle. Ked sme teda konecne vystupili v Pangandarane,
mali sme na jeden den dost a zostali sme tam na noc.
Na druhy den sme pozicali motorku a zvysok sme si dosli sami.
O Batu Karas vam ale napisem az nabuduce, lebo uz ma tu stipu komare a Peto je hladny a nevrly :)))
Ideme si teda dat nejaky dobry cerstvy "seafood" priamo z mora :)
Pozdravujeme vsetkych a prajeme pekny den
z+p
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára