pozdravujeme do stredoeuropskych koncin. Trocha vam zavidim ten chladok, tu je tak strasne teplo, ze mi to ani nemysli a pripadam si cely den jak mechom udreta. A ta vlhkost! To je fakt nenormalne. Kym sa clovek cvachta, da sa to vydrzat, ale normalne fungovat v tomto podnebi, to by ma zabilo. Mozno prave preto Malajci tak miluju klimu, maju ju v obchodoch, restikach, autach, ale hlavne nastavenu na polarnu zimu a desne si to uzivaju. Nase tela su z toho akurat dost vykolajene, jak furt prechadzame z tropov do antarktidy a naspat.
Pobyt na Koh Lipe sme uzavreli nejakym dalsim kupanim a vyvalovanim na plazi. Pobehovala tam tetuska so samosami (sladkym pecivom), a vkuse vykrikovala juuuhuuu-juuuhuuuu, samosaaaaas! Potom sme zistili, ze ma v dedinke este stanok s palacinkami a na nom mala doslova napisane "madam yuhu" :))) Turisti su z nej vsetci pobaveni. Pozorovali sme tie psy - to je doslova mafia. Cez den sa vyvaluju na plazach a podvecer vyrazaju v skupinkach obrazat obchody, domky a hotely. Nie su vobec agresivne, ale ked vas pri prichode na hotel vita skupinka 6tich dobre vyrastenych "psikov", boli sme trocha nesvoji :) Ale ukazalo sa, ze su totalne neskodni, drsni boli len na psov z nepriatelskych gangov. Na obed v prestavke medzi snorchlovanim a kupanim som si dala este kalamare v ciernej omacke - ale cierna bola jak smrt - vyraba sa z kalamarieho atramentu. A bolo to moc dobre, akurat som z toho mala chvilu cierne aj zuby :) V noci sme sa zase vracali z dedinky do naseho rezortu pesi, kusok tam trebalo prejst cez uplne tmavy les a Janka stupila na zabu :) chudatko (aj zaba aj Janka :)) Inak je tu vsade osvetlenie a elektrina - stale sme premyslali, jak ju na takom malom vzdialenom ostrove vyrabaju, cez more ju totiz asi nedoviedli, ani generatory tam nebolo moc pocut.
Po piatich dnoch v totalnom raji sme sa s tazkym srdcom opat nalodili na "vetrocln" na Langkawi. Tento ostrov mal patrit medzi najkrajsie z Malajzie, ked nepocitam vychodne pobrezie, ktore je ale v monzunovom obdobi nedostupne. Ake bolo nase sklamanie, ked sme sa ubytovali a isli na plaz - asi 2km zlteho piesku, trocha skalena voda, milion ludi, vodne skutre, banany a podobne... Vyzeralo to tam trocha horsie ako v Taliansku. Okej, okej, vzhladom k tomu, ze doma je 15 stupnov, je to tu parada, ale po Koh Lipe to bol silny downgrade.
Ubytovanie sa tu pohybuje viacmenej len v dvoch kategoriach - lacne "ubytovne" a dost drahe rezorty. Nas (lacny) hotel vyzeral zvonku celkom dobre, krasna, cista, velka recepcia vykladana mramorom, ale izby boli dost zle. Smrdelo tam za vlhkostou a pliesnami (preco niekto v tomto podnebi da do hotelovej izby celoplosny koberec???) a na posteli bola neoblecena prikryvka a asi 10 dlhych ciernych vlasov (brrrrrrr). Bolo uz neskoro, tak sme vyvetrali, vypytali si este nejake plachty pod tu prikryvku, a po tom, co sme vyvrazdili vsetky komare a trocha sa opili z piviek a baileys na odvahu, sme zalahli. Langkawi je mimochodom duty-free, takze konecne tu stoji pivo normalne peniaze (cca 30kc v bare, 18kc v obchode).
Rano sme hned isli hladat ine ubytko, ale v tejto oblasti ostrova (pantai cenang), to bolo vsade take nejake nic-moc, alebo obsadene, lebo ide vikend a Malajci sem chodia v hufoch. Nakoniec sme nasli jednu chatku na plazi, kde spime vsetci styria v jednej izbe, celkom ujde, ale tiez ziadna slava a Petovi ukradli spred dveri v noci sandale. Vsade je tu zvykom sa vyzuvat pred dverami, ale ani nas nenapadlo sa o topanky bat - robia to vsetci. Nebola to velka skoda, mali uz asi 7 rokov a ukrutne smrdeli :) ale okrem nich tu ma len botasky a gumene zabky, takze nam to bolo luto, na zopar tur by sa este hodili. A pritom Mato tam mal ovela lepsie, ale asi mu nesedeli, corkarovi jednemu. No nic, dostane pod stromcek :)
Zasli sme do miestneho podmorskeho sveta - je to take akvarko a mini-zoo v jednom, okrem spusty ryb a morskych potvor tam mali aj opice a papagaja (1ks), ale akvarka ozaj stali za to - najkrajsie boli tie s koralmi a koralovymi rybickami - hyrili farbami - a suprove boli aj raje a meduzy.
Dalsi den sme si zaplatili vylet po nejakych ostrovnych atrakciach. Isli sme do magrovovych porastov - je to velmi zaujimavy strom a celkovo specificke prostredie. Ziju tam okrem ineho take smiesne rybo-mloky (mudhopper, alebo mudskipper im hovorili), co poskakuju po blate, maju oci na vrch hlavy a len dve plutvonohy vpredu. Potom sme boli v netopierej jaskyni - viseli ich tam stovky. Sympaticky sprievodca nam rozpraval, ako maju zavedeny jaskynny letovy poriadok - najprv sa vylieta, az potom sa vlietava dovnutra, a po vyleteni z jaskyne vsetky netopiere zahynaju dolava, aby predisli koliziam. Potom sme sa prechadzali aj plavili pomedzi mangrovy a pomedzi krasne vapencove skaly a utvary. Mangrovy maju v dolnej casti rozvetvene a huste korene, ktore kotvia do vody. Dokazu asi ako jedine stromy filtrovat slanu vodu a dychat pomocou vzdusnych korenov aj cez silne nanosy bahna. V korenoch sa im zachytava poda a bahno a vytvara sa tak pevnina, z ktorej mangrovy rastu dalej do vody. Inde sa zase nieco odplavi a cely porast sa tak meni a posuva. Prislo mi celkom narocne sa tam vyznat, clovek by asi musel mat mapu. Mangrovy vraj zachranili Langkawi pred masivnou tsunami v roku 2004, ktora inak napachala desive skody.
Potom sme pribrzdili na jednom mieste, kde uz z korenov na brehu cihali opice - tie sedive drze makaky. Dostali sme buraky a hadzali im ich alebo si ich brali priamo z ruky. Daktore aj priplavali a vyliezli na lod - tie potom vytrhli cely sacok burakov jednej Indke z ruky a bolo po krmeni :) Ale vidiet plavat opicu, to je fakt prdel :))) V dalsej zatoke kapitan nahadzal do vody nejake maso a tam sme zas pozorovali orly, jak sa strmhlav vrhaju dole a vytahuju maso z vody. Boli myslim dva druhy, ale taky hnedy s bielou hlavou je symbolom ostrova Langkawi.
Dalsia zastavka bola plavajuca rybia farma, kde sme dostali obed - prekvapujuco v nom neboli ryby, ale kura... Ryby su asi len "na export" :) Potom sme obchadzali prirodne bazeniky s jednotlivymi rybami, daktore sme krmili, daktore sa dali zobrat do ruky a vyfotit, ale uplny vrchol vyletu bolo, ked sme krmili raje z ruky a hladkali ich po chrbte - su chlapate! Usta maju zo spodnej strany a uprostred toho svojho disku, takze vam v podstate vyliezla na ruku :) Hrozne sa nam pacia - vyzeraju krasne, ked plavaju, a su desne sympaticke.
Dalsia zastavka na plazi na kupanie - bola krajsia jak ta nasa pri hoteli, ale nemali sme uteraky a nechceli sme byt potom mokri na lodi, tak sme sa len prechadzali a zbierali vyplavene musle a koraly. Potom zacalo prsat, a tak sme vliezli naspat na lod. Mala taky maly pristresok, ale prsalo tam vsade mozne - zboku, spredu - tak som si navliekla prsiplast, co sme niekde kupili za par korun. Nevedela som v tej zmeti igelitu najst otvor na hlavu, tak som ho cez seba len tak prevliekla a hlavu mala vovnutri. To bol fakt super napad... hned jak sa lod rozbehla na plnu rychlost, igelit na mna spredu priplclo a vzadu zacal hlucne plachtit a trepat sa a uz sa z neho nedalo v tom vetre dostat, tak som musela vydrzat, jak totalna lama :))) Spolucestujuci z toho umierali od smiechu, skoro spadli pod lavice :)))
Potom ma zachranila kratka zastavka pri nejakych prehistorickych skalach so skamenelymi morskymi zivocichmi (ktore sme ale nevideli), zato sme mali o zabavu postarane, ked jedna indicka babca zacala preliezat zabradlie nad vodou a stverat sa na skaly za neskutocneho povyku celej jej 30-clennej rodiny - babca mala len potmehudsky usmev a vsetkych ich ignorovala. Indovia su fakt neskutocni :) Co tam pocas toho vyletu narobili bordelu a hluku, to by nestihol nikto z vas za dva roky. Predovsetkym zvladli totalne odignorovat kazdy jeden pokyn, ktory nam dal sprievodca pocas celeho dna (akoze nehladkajte opice, v jaskyni budte ticho - hahaha, a podobne).
Posledna zastavka bola pri skrytom jazere - uprostred takej velkej jamy medzi strmymi vapencovymi skalami bolo bledomodre jazierko, ktore sa plni vodou z mora cez nejaku malu jaskynu. Zase prsalo (prisplast som radsej uz nechala v lodi ;)), ale neriesili sme to, bolo celkom teplo. Jazierko malo uzasnu atmosferu - to ticho a klud, len kvapky dazda jak sustia do vody a na listy stromov - chcelo sa nam tam zostat...
No, tak vidim, ze uz je to hrozne dlhe, tak budem pre dnes koncit, ale nabuduce sa mozete este tesit na nase zazitky s homarom a soferovanim pomedzi opice :)
Posielame vsetkym pozdravy a dufame, ze sa mate krasne
papa
z+p
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára