Dlzim vam este posledne 3-4 dni z Langkawi, tak snad si spomeniem na vsetky zaujimave zazitky.
Jeden vecer sme zasli do restauracie na nejake chutne cerstve ryby a plody mora. Je to tu velky hit a vsetky restauracie vystavuju cerstve ulovky vonku, len si ukazete, co chcete. S Jankou sme si dali takzvany "steamboat" - doprostred stola vam donesu mega kotol nad horakom, v ktorom boli dva druhy polievky oddelene prepazkou, a k tomu taniere plne vselijakeho morskeho mixu - kusky ryb, krevety, kusky kraba, morska uhorka (to je taky ten podlhovasty cierny tvor, co len lezi na dne, mozno ste ho videli v chorvatsku), krabie a rybacie knedlicky a este par veci, co sme ani nevedeli identifikovat. To sa vsetko nahadze do polievky, uvari a ked vsetky kusky vyjete, tak sa tam este hodia nudle a vydatnu veceru zakoncite nudlovou polievkou.
A kedze nas nalakali aj tucnucki homari plavajuci v akvariu, rozhodli sme sa ho dalsi den vyskusat. Nikto z nas to nikdy nejedol, a aj ked to patri medzi najdrahsie jedla, tu je to ovela lacnejsie nez u nas a mohli sme si to teda dovolit. Mohli sme si vybrat ziveho alebo cerstveho na lade, tak sme volili cerstveho, ktory stal polovicu. Chceli sme ochutnat co najvernejsiu chut masa, tak sme vybrali z listka pripravu "na masle". Doniesli nam velky tanier, na ktorom tronil homar, ale potom sme zistili, ze je to len skrupina na ozdobu, a ze pod tym je maso nasekane na kusky, vyprazane v cesticku! a utopene v nejakej mastnej vajickovej zmesi! Fakt hrozne sklamanie - pytali sme sa, co to je a teta nam vysvetlila, ze to je normalny sposob pripravy po cinsky... Ach jaj... Tak sme z toho povyberali tie kusky masa, skusali ich oskrabavat od cesta, ale uplny zazrak to nebol. No nic, ale skusili sme :) Veceru sme nazvali so znacnym patosom "posledna vecera", kedze Mato a Janka dalsi den leteli uz domov. Tak sme ten den aspon zakoncili pivkami a pinacoladou v bare, kde kazdy vecer jeden stol okupuje tlsty kocur so zvoncekom na krku :)
Dalsi den sme si pozicali auto a vyrazili na vylet na lanovku. Jazdi sa tu vlavo, co mame uz vyskusane z Indonezie aj Zelandu, a premavka je hrozne slaba a pohodova. Az na to, ze musite davat pozor na opice - lozia v tlupach po cestach a maju na haku - ci trubime, ci na nich kricime, totalne to ignoruju. Premavku riadia ony :) A pri ranajkach som zbadala na strome kusok od nas takeho vtaka s rohom na zobaku (http://en.wikipedia.org/wiki/Hornbill).
Lanovka bola klasicke vajicko od herr doplmayera :) akurat zvonku nemalo nosice na lyze a vyhlad bol tiez tak trocha iny :) Pre domacich je to velka atrakcia, zamestnanec lanovky fotil vsetkych nastupujucich ludi a fotku ste si mohli potom hore kupit. Sranda :) Vyviezli sme sa ponad hustu junglu na vysoky a strmy kopec tyciaci sa nad zalivom a vychutnavali si vyhlady, aj ked uplne hore boli uz mraky, takze nie vzdy sme videli. Na kopci sa nachadza aj architektonicky velmi zaujimavy vzdusny most, ktory bol bohuzial zavrety kvoli udrzbe, ale aj pohlad na neho je super. Volajaki chlapci v uniformach na skolskom vylete sa s nami s chichotom chceli vyfotit (so mnou a s Jankou) - mali z toho desnu prdel, rovnako ako skupina dievcat postavajuca opodial, dohliadajuci pan ucitel aj skupinka turistov, co to pozorovali. Aj my sme sa pobavili :)
Potom sme hodili Mata a Janku na letisko - zase prsalo. Tu na Langkawi prsi s prestavkami fakt casto. A nieje to hocijaky dazd. Z oblohy sa valia prudy vody, z okrajov striech sa valia vodopady a na zemi sa rychlo vytvaraju jazierka. Vzduch je rovnako horuci ako ked neprsi, akurat je este neznesitelnejsie vlhky :) Trva to zhruba pol hodinu az hodinu, ale je to masaker. Tak sme sa len prestahovali do druheho hotela, ktory sme zarezervovali uz len pre nas dvoch a kupali sa v bazene na zahrade.
V tu chvilu nam zostaval este tyzden do navratu, ktory sme nazvali svadobna cesta :))) aby sa nepovedalo... :)
Ked sme boli uz len dvaja, vratili sme auto, pozicali si skuter a vyrazili na preskumavanie ostrova. Benzin tu stoji len cca 12 korun za liter. Plaz Pantai Cenang, okolo ktorej sme sa zdrzovali, je preludnena a desne turisticka, ale ked sme sa vozili po vnutrozemi ostrova, mihali sa okolo nas ryzove policka, palmy, vodne byvoly obklopene volavkami, lesy a jungle (a opice). Zaujimave nam prisli kaucukove lesy - stromy su tam nasadene v uhladnych riadkoch a z narezanej kory sa zachytava miazga (kaucuk) do kyblikov.
Zasli sme k vysokym vodopadom, vystverali sa po schodoch hore a tam sme sa vykupali v uzasne chladivej a cistej vode v jazierkach nad vodopadom. S ohladenych kamenov tam boli vytvorene aj prirodne klzacky. Neboli tam skoro ziadni ludia (vacsine sa nechcelo stverat hore a kupali sa dole pod vodopadom). Zase tie drze opice - na parkovisku, okolo stankov... Miestni na ich odhananie pouzivali prak, stacilo, aby opica zbadala prak a len sa za nou prasilo :)
Potom sme vyrazili na sever ostrova, kde su udajne najkrajsie plaze na Langkawi (a zaroven par exkluzivne luxusnych rezortov, ktore su na nich postavene). Cestou sme zastavili na obed v takej vyvarovni, z pultu sme si nalozili niekolko jedal, teta sa na to pozrela odbornym okom a nieco si zapisala na papierik. Super sme sa najedli a stalo nas to dohromady aj s pitim asi 120kc. Na dalsom useku cesty zacalo zase poprchavat. Nezdalo sa to nijak vazne, tak sme pokracovali - co na nas kvaplo stihlo pri tom vetriku z jazdy hned aj vyschnut. Zrazu sa ale na nas po ceste rutila stena z vody - trvalo to par sekund a boli sme premoceni skrz-naskrz, nestihli sme s tym nic urobit. Rychlo sme sa schovali aj s motorkou pod prvy pristresok, co sme nasli. Za chvilu odtial vysiel chlapik - mal tam servis a bol rad, ze si ma s kym pokecat :) Rozpravali sme sa o Malajzii, o Slovensku, o politike a o dazdi (takmer ako anglicania). Zaujimave mi prislo, ked hovoril, ze jednotive etnika v Malajzii si oblubuju slavit navzajom svoje sviatky - takze Indovia idu kludne na oslavy cinskeho noveho roku a Malajci rozsvecuju svetla na Indicky deepavali.
Ked prestalo prsat, dosli sme na tie vytuzene plaze. Jedna bola s ciernym pieskom - v okoli stali polorozpadnute chatrce a o jeden zaliv vedla sa tycila nevzhladna cementaren ako z ineho sveta. Ale zaujimavy pohlad. Plaze pri rezortoch boli jednoznacne krajsie ako ta pri nas, bielucky piesok a tyrkysova voda, ale na Koh Lipe to stale nemalo. Vykupali sme sa a vyrazili naspat. Veceru sme si dali v restauracii na nasom rohu. (Mimochodom - pod pojmom restauracia si urcite nepredstavujte nic podobne tym nasim, klasicka restauracia je tu vybetonovany zasreseny priestor bez stien susediaci s kuchynou alebo obklopeny vozikmi s poulicnym jedlom, vetraky a jednoduche, vacsinou plastove stolicky a stoly. Nevyzera to velmi vabne, ale jedlo je neskutocne dobre a cistota je na vysokej urovni.) Bola to thajska restika a obsluhovalo tam par cudesnych stvoreni, ktore sme usudili, ze budu asi transsexuali. Zaujimave - na prevazne moslimsku Malajziu...
S jedlom je to tu inak podobne ako so sviatkami - najrozsirenejsie su tu malajske, cinske a indicke restauracie, a potom taky mix majalsko-cinskej kuchyne, ktora pochadza od takzvanych baba nonya (nove deti) - miesanci prvych cinskych pristahovalcov a malajcov. Kazdopadne ani jedno etnikum sa neobmedzuje len na tu svoju kuchynu a kazda restauracia je navstevovana hojne vsetkymi dalsimi obyvatelmi bez rozdielu. Pripada mi to hrozne sympaticke.
Posledny den sme doobedu isli na nejaku horu - Gunung Raja - mali tam byt pekne vyhlady a malo turistov. Cesta bola dlha, klukata, prudko stupala a bolo tam o niekolko stupnv chladnejsie nez na pobrezi, co nam hrozne dobre padlo. Nielen ze tam nebolo vela turistov, ale nebol tam vobec nikto! Za tych 12km sme stretli jedno auto a dve motorky. Absolutne ziadne budovy ani obydlia - velky rozdiel oproti zvysku ostrova. Hore bol mrak, takze vyhlad ziaden. Uplne na vrchole na konci cesty bol vysielac a nejaka velka budova s arealom, kam bol zakazany vstup. Vyzeralo to ako nejaka vladna alebo vojenska lokalita, tak sme sa trocha bali, ci nas nebudu povazovat za nepriatelskych spionov :) Jak sme sa tam vozili na tom skutri, pripomenulo mi to - muz s brasnou nesmi projet :)))
Nakoniec este jeden poldenny lodkovy vylet na okolite ostrovy. Z lode sme sa kochali pohladmi na tie vapencove kopceky, ale inak trocha nuda. Na prvom ostrove bolo nejake sladkovodne jazero obklopene mytami. Peto chvilu bojoval s opicami - zbadali mandarinky v bocnom vrecku ruksaku - jedna mu skocila na chrbat a dalsia sa mu sapala na nohu. Proti besnote este ockovani niesme, takze sme im jednu mandarinku obetovali :) V jazere sa nikto nekupal, tak sme nesli ani my a pozicali sme si vodny bicykel. Priplatili sme si za taky zo solarnym panelom. Nasadli, zapli motory a vyrutili sme sa na jazero zavratnou rychlostou asi 10cm za sekundu :D Dali sme to na plne pecky a ono sa to takmer nehlo. No paradny solarny pohon. Cesta na druhy breh a naspat nam trvala tak akurat tu polhodinu, a to este Peto odsruboval taku srubku, co blokovala najvyssiu rychlost (takzvany obmedzovac rychlosti :)) Potom sme isli zase krmit orly a na nejaky ostrocek s plazou, ale kedze si Peto stihol trocha nakopnut prst na nohe, ani tam sme sa neokupali. Zato sme pozorovali plazove radovanky ostatnych turistov - sutaze v behu, stavanie veze z ludi, snorchlovanie a jazdy na banane...
Vecer sme si posmakli na vybornych roti - su to take tenke mucne placky indickeho povodu, jedia sa so vselicim. Dali sme si jednu syrovu s kari a jednu so salkom - mnam! :)
Potom uz len zbalit - do Singapuru sme si kupili letenku priamo z Langkawi za asi 800kc. Hlavne sme museli nechat na hoteli zuvacky, pretoze ich import do Singapuru je zakazany rovnako ako ich predaj, a ked uz sa k nejakej nahodou dostanete a vyplujete ju na zem, caka vas mastna pokuta :) Su fakt sibnuti... :)
No ale o Singapure az nabuduce.
Majte sa vsetci krasne a napiste mi :)
Papa
z+p
Ahojte decká,
OdpovedaťOdstrániťďalši zaujímavý blog, krásna príroda, súper kĺzačka s pekným chlapom na čele ako čerešnička na tortičke :). Posledná fotka je najkulovejšia, snažíte sa podobať opičkám? :))) Prajem príjemný záver svadobnej cesty a píšte.
Cmuk m+s Eva