Malajzia / Thajsko 3

Pozdravujeme do tretice.

V tomto dieli sa mozete tesit na spustu vody, bieleho piesku, kokosov, koralov a rybiciek :) pretoze sme sa dostali do vysnivaneho tropickeho raja.

Este v Georgetowne na Penangu sme sa rozhodovali, ci pojdeme dalej lodou na ostrov Langkawi, alebo skusime zajst az do Thajska. Mato, ktory v Thajsku uz bol, stale basnil o malych ostrovcekoch na juhu Thajska, ktore su prilis daleko pre cestovatelov, ktori prisli len do Thajska, takze tam nieje taky masovy turizmus, ale pritom z Malajzie su na skok. Obehali sme teda cestovky v pristave a nasli sme jednu, ktora predavala listky na Koh Lipe s prestupom na Langkawi.

Rano sme sa vybrali do pristavu vybaveni tropickym ovocim a tymi skvelymi zelenymi palacinkami plnenymi kokosom (zelene su vraj od listu padangu, ktory sa pridava aj do znameho a hrozne chutneho malajskeho jedla nasi lemak - ryza, povarena s korenim v kokosovom mlieku, s oprazenymi ancovickami a ostrou sambal omackou - jedli sme a skusali sme aj uvarit). Lod isla 3 hodiny a more bolo celkom kludne, tak sme mohli pozerat na telke Wolverina bez zvuku, len s titulkami, lebo cez ten hrmot lodneho motoru sme nepoculi ani sami seba.

Na Langkawi nas uz cakal chlapik z cestovky, ktory nas chytro prepravil na imigracne, ktore v piatok zatvara skorej, aby sme to stihli. Dostali sme peciatku (jupi, uz druha do mojho noveho pasu :)) a isli na obed. Chceli sme si aj rozmenit peniaze na thajske bahty, ale v zmenarni nemali - proste ten den dosli :) V banke v hlavnom pristave by asi boli, ale od toho sme boli daleko. Ale typek z cestovky sa hrozne snazil, niekam zavolal, odisiel a vratil sa aj z peniazmi, za slusny kurz a nakoniec nas hodil aj do druheho pristavu, odkial odchadzala lod na Koh Lipe, kam sme povodne mali ist sami taxikom. Az sme sa cudovali, ale bolo to prijemne.

Druha lod bola uz len taky mensi rychlocln, asi pre 15 ludi, s ktorym sme frcali jak vichor. Vietor mi tak zamotal vlasy, ze som z nich mala jeden velky dred. Jazdu sme si uzivali, videli sme aj lietajuce ryby, ktore nasa lod vyplasila, jak plachtia ponad vodu.

Na Koh Lipe sme museli prestupit do este mensej lodky, ktora nas odviezla na breh, pretoze tu ziadne pristavacie molo nemaju. Aj z tej malej lodky sa vystupuje do vody tak po kolena :) Nam to ale ani trocha nevadilo, pretoze sme boli vyskereni jak leco - ten bielucky piesok, neuveritelna tyrkysova voda, drevene chalupky a palmy - proste nadhera. Piesok na plazi bol taky jemny ako hladka muka. Opat sme zasli na "imigracne", co bol jeden stolik pod stromom s cedulkou check-in, kde sedel chlapik v bermudach a zabkach a dal nam peciatku :)))

Ostrov Koh Lipe patri medzi tie mensie a velmi malo rozvinute, co bolo pre nas prave tym najvacsim lakadlom. Posobi tak "zapadakovsky" v dobrom slova zmysle. Na juznej strane, kde sa pristava s lodou, je jedna "dedinka", hlavne centrum, kde je par obchodov, barov, obchodov so suvenirmi a lacnych ubytovni. Maju tam asi tri ulice, obcas vybetonovane, ale viacmenej len take prasne a pieskove. Pobehuju tu psy, cez den lezia polomrtve na prasnych ulickach alebo na plazi a v noci robia bordel, ked si vybavuju ucty medzi svorkami :) Napravo je sunrise beach, nalavo je sunset beach, a uprostred je len les a par policok. Nas rezort sa nachadzal na opacnej strane, na severnom konci sunrise beach, a prejst do dedinky nam trva necelych 10 minut - obcas chytime aj odvoz na korbe auta, ktore pendluje medzi rezortom a dedinkou.

Rezort ma velmi pekne izby a neskutocny vyhlad z restauracie na more, zaliv a plaz. Kupelna aj zachod su v podstate vonku, oddelene od izby posuvnymi dverami, a od zvysku sveta jednou stenou do vysky oci. Je to tu standard a aj celkom prca, rano sa sprchujeme na slniecku. Ale nieje to asi ten najskvelejsi rezort, pripada mi taky bezcharakterny a nieco tomu chyba, pri prechadzkach po ostrove sme videli aj ovela lepsie. Ale uz sme to neriesili. Isli sme sa hned okupat, voda je tepla ako na caj - ani sa v nej clovek neschladi. Trocha sme snorchlovali a Mato videl raju.

Kazdopadne svoje najlepsie casy ma tento ostrov asi uz za sebou, pretoze vsade sa tu vo velkom stavia, na kazdom kroku sa betonuje, frezuje a zvara, co trocha kazi dojem, ale nie az tak, aby nam to nejak extra vadilo. V kazdom pripade, ak by ste chceli tento ostrov navstivit, svihnite si.

Thajci nevedia moc dobre po anglicky, a aj ked vedia, maju taky skomoleny prizvuk, ze im vobec nieje rozumiet. Ale su zlati a mame z toho obcas dobru srandu. Prvy vecer sme skusili veceru v restike v nasom hoteli, vyber bol dobry, aj nam chutilo, ale nez sme sa dohodli na objednavke, bol to porod, a nakoniec to aj tak splietli :) Potom sme uz chodili na jedlo len do dedinky, kde je to s dorozumievanim trocha lepsie. Zelene thajske kari, nudle pad thai a neskutocne ostry salat papaya patria medzi favoritov. Thajci maju radi svoje jedlo poriadne palive, podaktore kusky sa ani nedali dojest.

Druhy den na ostrove sme vyrazili na snorchlovaci vylet. Aj ked sa da snorchlovat priamo z plaze, najlepsie snorchlovacie lokality su trocha dalej. Vezme vas tam jeden zo spusty vodnych taxikov - male lodky s drevenymi lavicami, jednoduchym pristreskom a s motorovou vrtulou na takej dlhokanskej tyci, ktorou dokazu kapitani paradne manevrovat a otocia lod kludne aj na mieste. Bolo to paradne, boli sme totalne nadseni. Vzali nas najprv na tri miesta, kde sme videli vsemozne ryby, koraly, sasanky a dalsie podmorske obyvatelstvo. Hodili sme do vody trochu chleba a za par sekund sme plavali v rybacej polievke.

Potom sme pristali na plazicke jak vystrihnutej z dovolenkoveho katalogu, kde sme dostali obed - ryzu s morskymi plodmi a ovocie. Museli sme ju sice najprv zbavit mravcekov, ktori sa do nej nejak dostali po ceste, ale bola dobra (mravceky sme prehlasili sa dalsi druh morskych plodov). Potom sme si davali uz len ovocie ako dezert, kupali sa, vylihovali na plazi a rehotali sa na malych kraboch pustevnikoch, ktori tam lozili so svojimi nakradnutymi ulitami - bolo ich tam spusta. Potom zrazu vyskocila zo stromu nad nami opica a slohla nam ananas - bestia chlpata. Za nejaku chvilu pribehla dalsia po melon - ale nastastie to boli uz len supky. Posledne zbytky melonu dorazili mali krabici.

Potom este dve dalsie lokality na snorchlovanie - kazda, ktoru sme navstivili, bola trochu ina. Na poslednej boli tie koraly najkrajsie, nadherne sfarbene - cervene, fialove, modre... ale bol tam dost silny prud, Janku odtiahlo trocha dalej, kapitan po nu skocil, takze potom sme radsej ruckovali po takom dlhokanskom lane, co hodil kapitan z lode. Po ceste naspat este jedna drobna zastavka na ostrove tvorenom samymi ciernymi okruhliakmi. Vecer sme ale zistili, ze aj ked sme sa poctivo mazali a ja som poobede uz snorchlovala v tricku, mali sme vsetci styria paradne spalene chrbaty a zadky.

Dalsie dva dni sme teda vzali ako rekonvalescenciu - neskore ranne vstavanie, dlhe ranajky, kupanie a snorchlovanie (kupala som sa v kratasoch po kolena a v tricku s dlhym rukavom), popijanie drinkov, vecerne prechadzky... a chlapci stiahli nejaku dementnu hru s kvetinkami a zombikmi, ktoru sa vkuse hraju na mobiloch :))) Davame si masaze - Mato skusal nejaku na spalenu kozu, kde na neho teta vykydla 4 litre chladiveho aloe gelu, Janka mala kokosovu a my sme si dali thajsku masaz noh - hodinu aj daco nas tam mackali slecny s fakt silnymi rukami, kym my sme upadavali do spanku. Davame si vselijake ryby a potvory z mora, najvacsi hit je tu zjavne ryba meciar (mecoun / swordfish), z ktorej vzdy vidime len hlavu a okrajane kosti, lebo hned jak sa objavi, tak zmizne (a pritom je dost velka). Jeden vecer nas chytil v dedinke nenormalny dazd - trvalo to tak 15, maximalne 30 minut, ale z oblohy sa vylialo vody jak na bozie dopustenie. Potom sme sa chvilu brodili po clenky, kym voda opadla. A okrem cerstveho kokosu, ktory fakt zboznujem, som objavila este jeden drink, ktory je genialny - sladucky a pekne tucny kokosovy shake, totalna zavislost.

No, neviem, neviem... Uz sme si predlzili pobyt o dva dni oproti planu a vobec sa mi odtial nechce, bude to veru tazke. Verim, ze vam to nemusim zdlhavo vysvetlovat, hlavne ked je doma novembrove pocasie.

Mimochodom, jak sa tam doma mate? Nechcete niekto prist na Koh Lipe? :)))

Vsetkych srdecne pozdravujeme a posielame trocha slnka a pozitivnej energie.

Cus
z+p