Prichadza mestska dzungla, diel druhy :) Nase posledne tri dni v KL.
Tentokrat sme si nasli ubytovanie v rusnejsej, ale lepsie situovanej lokalite, priamo pri KL central, co je obrovska stanica, kde sa zbiehaju vsetky mozne metra, busy a expres z letiska. Nevyhodou ale bolo, ze sme z tej stanice nevedeli takmer nikdy poriadne vybludit - v KL operuju jednotlive trasy metra rozne spolocnosti, ktore maju vlastne terminaly, vsade okolo sa vo velkom stavia, takze niektore vylezy a chodniky su nedostupne a ta stanica je tak obrovska, ze sme raz na nej bludili asi polhodinu, kym sme nasli spravny vychod. Bolo to peklo - niekolko krat sme sa divali na nas hotel a na cestu, po ktorej sa tam islo, ale boli sme o level alebo dva inde a nedalo sa tam dostat inak nez spidermanim zoskokom :)
Prve popoludnie sme dali len nenarocnu prechadzku po okoli. Chceli sme ist pozriet konecne nejaku mesitu, ktorych je v Malajzii nespocet, ale hovorili sme si, ze v meste budu najkrajsie a najvacsie. Bohuzial ta, ktoru sme si vybrali a nachadzala sa kusok od nas, bola tento mesiac zatvorena. Ale prezerali sme si so zaujmom aspon tabulu pri vstupe, ktora popisovala, ako maju byt spravne obleceni navstevnici mesity - pre panov boli zakazane v podstate len sortky a tricka s napismi a vyraznymi obrazkami. Zato zeny museli mat bezpodmienecne zakryte vlasy, dlhe rukavy aj nohavice/suknu a este tam navyse boli vyobrazene aj zeny so sice zahalenymi rukami, nohami aj vlasmi, ale v obtiahnutom obleceni, co je tiez zakazane. Pritom absolutna vacsina malajskych dievcat chodi v rifliach a tricku s dlhym rukavom, ktore by som volne nenazvala. Asi asi "do kostola" sa musi inak :)
Tu sa mozno zastavim - uz ked sme isli do Indonezie, boli sme trocha nervozni z faktu, ze v krajine prevlada Islam. Ale rovnako tam ako aj v Malajzii je to trocha ina verzia islamu nez pozname z arabskych kraji. Obcas, velmi malo, tu je vidiet zena cela v ciernom, asi dve sme videli aj so zahalenou tvarou len s otvorom na oci. Inak ale dominuju farebne oblecky a saty a pokryvka hlavy(hijab), ktora je mimochodom dobrovolna, okrem navstevy mesity. Moslimske zeny a dievcata maju z toho enormnu modnu utilitu - existuje nespocet stylov, materialov, farebnych kombinacii, zdobia sa sperkami, vysivkami, ale hlavne - musia ladit s kabelkou alebo topankami :))) Len si zadajte go googlu "malaysian hijab", kolko obrazkov vam vybehne. Moslimky, ktore sa rozhodnu hijab nenosti, niesu nijak trestane ani spolocensky opovrhovane. No a ne-moslimky sa obliekaju uplne, ako chcu - kratasy, tielka, minisaty - vsetko ujde. Videla som len par zien oblecenych vyslovene nevhodne, na ktore ludia zazerali a vsetko to boli turistky, ktore by ale aj u nas vyzerali velmi vyzyvavo.
Po neuspesnom vylete do mesity sme sa isli prejst dalej. Dosli sme na namestie Merdeka, dejisko nejakych vyznamnych Malajskych historickych udalosti, ale pre nas ignorantov len namestie :) Po jednej strane ho obklopuju kolonialne domy v anglickom style, po druhej rozpravkovy palac nejakeho sultana a v cele giganticka vlajka na vysokanskom stoziari. Pri svojich pesich obhliadkach sme sledovali mnohotvarnost Kuala Lumpur - zvlastnu kombinaciu megamodernych vyskovych stavieb, pod ktorymi sa krcia velmi tradicne vyzerajuce budovy v islamskom style a polorozpadnute kolonialne budovy so zdobenymi okenicami. Ked sa divate na mesto zvonku, vidite len tie kulisy mrakodrapov, ale treba nahliadnut do vnutra, idealne pesi, az tam uvidite ako sa hemzia ulicami ludkovia ako mravci a maju svoje malinke obchodiky, stanky, domceky, aby ste videli, ako sa tu skutocne zije. KL zvonku a zvnutra mi pripadali ako dve uplne ine mesta.
Prechadzku sme skoncili chinatowne - cinskej stvrti. Dnes je z toho viac-menej taky obycajny trh (blsak) s oblecenim, falosnymi designovymi kabelkami a hodinkami, len tradicne cinske lampase tvoria aku-taku cinsku atmosferu. To sa ale meni vecer, ked v okoli trhu otvoria svoje stanky cinske bufety, zaplnia sa ludmi, vyparmi, vonami a prijemnym hlukom. Kupili sme nejake exoticke ovocie a nasadli na metro smer Petronas towers.
Veze Petronas su najznamejsim symbolom Kuala Lumpur a mozno celej Malajzie. Ocelovo-sklenene dvojicky sa tycia do uctihodnej vysky 452metrov (svojho casu najvyssie na svete, ale vedu sa okolo toho zive debaty - ci sa to meria s antenou alebo bez a od ktoreho podlazia - nic pre nas laikov :)). Navstevnici sa mozu vyviest na spojovaci mostik zhruba v polovici, ale nestoji to uplne malo penazi a vraj na to treba vystat frontu od skoreho rana a my sme tuto dovolenku extremne lenivi ;) tak sme sa na to vyprdli :) Zdola alebo zdialky su aj tak ovela krajsie. Cez den ocelovo sede, proti zatiahnutej oblohe vyzeraju takmer cierno-bielo, ale v noci ozivaju krasnymi svetlami. Design sa inspiroval v islamskej architekture a vzoroch a vysledok je podla mna naozaj povabny, napriek svojej velkosti vyzeraju veze stihlo a krehko. Prisli sme tam akurat ked sa stmievalo, sadli sme si na obrubnik v parku pod vezami a obdivovali veze, kym sme sa krmili ovocim.
Dali sme si jackfruit a mangostanu - to druhe som mimochodom objavila az tu, v Malajzii, a je genialne. Zaroven najcudnejsie ovocie, ktore som doteraz jedla. Zvonku vyzera trocha ako maracuja (a teraz sa asi pytate, a ako dofrasa vyzera maracuja? :))) co som si povodne myslela, ze kupujem. Ked sme to ale rozrezali, pod hrubou supkou sa nachadzalo jadro co vyzera uplne ako cesnak, ale mesiaciky su makke, stavnate, sladke - genialne. Neviem, k comu to prirovnat, mozno mango, pomaranc alebo ananas, pretoze tam citit viac kyslosti. No, ale inak to asi nedokazem popisat - musite skusit :)
V spodnej casti Petronas towers sa nachadza obrovske nakupne centrum, kde sme okukovali nejaku elektroniku, pretoze v Malajzii, a teraz sa podrzte, nemaju na tovar ziadnu dan! KL sa tym radi medzi najlepsie nakupne lokality.
Popritom som si este spomenula na zachody, pretoze som ich v tej obrovskej budove dost dlho hladala, ale hlavne na fakt, ze verejne damske zachody su vacsinou pol-na-pol turecke a sedacie (v tureckych slapacich sa len drepne nad dieru). Vtipne mi potom prislo, ked clovek ide na sedaci a na doske su otlacky od topanok :) Podaktori to asi este nepochopili, alebo to proste povazuju za lepsi sposob :)
Okolo svtrtej rano ma zobudil moslimsky rozhlas - tento pan sice spieval celkom pekne, narozdiel od inych skreklunov, co sme mali tu cest pocut, ale takto skoro rano to skutocne nedokazem uplne ocenit :)
Druhy den sme sa rozhodli dat si trocha pauzu od ruchu velkomesta a zajst na prirodne atrakcie v okoli. Jedno malo byt nejake lesne vyskumne centrum. Nebolo uplne jednoduche sa tam dostat, zaplatili sme vstupne a rozculili sa nad poplatkom za fotak, len aby sme zistili, ze najvacsia atrakcia - chodnik v korunach stromov, je v piatok zavrety, a ze sa tam inak absolutne nic nedeje. Druha aspon trocha zaujimava vec - zahradka medicinsky vyuzitelnych rastlin, bola pristupna udajne len s "povolovacim listom", netusili sme akym a od koho. Kedze sa jedna hlavne o vyskumne centrum, turistika je bokova zalezitost, nikde niesu ziadne cedulky, popisky a vybavenost je nulova. Proste taky pekny velky park. Ked sme konecne nasli aspon jedalen, dali sme si obed - opat v style ryza a vsetko mozne z bufetu, a vyslo nas to na krasnych 90kc za obidvoch. Pozorovali sme pritom miestnych moslimov, ako sa zbieraju na piatkove poobednajsie motlitby. Myslela som si, ze ked zacnu spievat v "rozhlase", tak vsetci vytahuju koberceky a vrhaju sa na zem, ale vyzeralo to skor tak, ze to je len predbezna vyzva a az po nejakej dobrej polhodine ci hodine sa vsetci zhromazdia k motlitbam v mesite.
Poobede sme sa presunuli vymrazenym metrom k jaskyniam Batu caves (tentokrat sme v metre namerali 17 stupnov - popri tych 35 vonku si fakt clovek pripada jak tuniak v mraznicke). Tato spolocnost mala vzdy jeden vozen vyhradeny iba zenam - uplne nam to nejde do hlavy, ci je to kvoli bezpecnosti (pritom muzi tu vobec niesu neslusni ani neuctivi) alebo len na pokec. Zato su furt narvane.
Batu caves je posvatne miesto pre vyznavacov hinduizmu. Pred impresivnymi jaskynami vo vapencovej skale sa tyci 42 metrova zlata socha lorda Murugana a k jaskyniam vedie nejakych 200 a viac strmych schodov okupovanych opicami. Je zaujimave, ako clovek rychlo prejde od "jeeej, opicka, jaka zlata, nununu" ku "zas tie male svine!" :) Podaktore navstevnicky jacali horsie, ako keby videli mys, ked sa k nim nejaka priblizila, a podaktori navstevnici, co si nedavali pozor, prisli o ciapky :)
Hlavna jaskyna mala asi tak 100m na vysku a nachadzalo sa v nej par malych soch a oltarov. Urcite to nebolo take impresvne, ako niektore budhisticke svate miesta v jaskyniach, ktore sme videli inde, ale bolo to pekne. Pri vstupe predavali stankari krasne vence z kvetin a ovocia, ktore veriaci nosili ako obety, a nekonecnu spustu strasnych kramov. Medzi najluxusnejsiie kusky sme zaradili spievajuce a halucinogenne blikajuce obrazky hinduistickych svatych :)
Najzaujimavejsi bol ale skutocny obrad, ktory sa v jednej malej svatyni konal. Za doprovodu zivej hudby prebiehalo opakovane umyvanie, mazanie, obsypavanie a zase umyvanie ozdobnej kovovej tyce, ktoru vo finale mnisi obliekli do sarongu. Z pasty, ktora vznikla zmesou prachu a vody, si namazali vsetci prizerajuci bodku na celo ako pozehnanie. Netusime uplne, o co slo, ale bolo to zaujimave.
Na veceru sme zasli do chinatownu, v jednom stanku mali milion roznych veci napichanych na spilkach, tak sme si nejake navyberali, pan nam to ugriloval a doniesol na stol aj s pivkom. Kazda tycka mala zafarbeny koniec podla hodnoty, na konci sa len pozbierali tycky a podla toho sa zaplatilo. Bolo to super. Hlavne ma desne bavi ten vecerny poulicny gastronomicky zivot. Estr sme sa tam chvilu prechadzali, v jednej restike mali vo vyklade hady a zaby (mnam?) a do inych nas lakali slovami "need more beer?" :)
Posledny den sme este isli obzriet muzeum islamskeho umenia. Nachadza sa v krasnej budove, ktora samotna patri medzi umelecku zaujimavost, ale inak tam mozete zhliadnut bohate kolekcie naozaj uchvatnych predmetov z islamskeho sveta - sperky, zbrane, textilie, keramika, architektura ako aj stovky starych vytlackov koranov - vsetko nadherne zdobene, sofistikovane prevedene a exoticke. Neslo v ziadnom pripade len o nabozenske predmety, skor predmety kazdodenneho pouzivania v krajinach a dobach, kde vladol islam. Nuz, toto sa im upriet neda - islam bol v minulosti spojeny s vyspelou kulturou a technikami a co sa tykalo obchodu, patrili medzi najlepsich a najvyznamnejsich.
Potom tam bola este jedna specialna sekcia venovana posvatnej ceste moslimov do Mekky, ktora bola pre nas trocha bizardna, ale dozvedeli sme sa aspon nieco viac. Vyzeralo to, ze nasporit na cestu do Mekky patri medzi zivotne milniky ako kupa domu alebo narodenie dietata, mnohi na nu sporia roky a existuju rozne vladne programy zabezpecujuce toto sporenie (dobry biznis? asi ano). Popisovali tam vsetky nalezitosti a povolenia, ktore musia cestujuci mat, radili s idealnou vybavou na cestu, kde absolvovat kurzy a podobne. Boli tam popisane spusty striktnych predpisov a pravidiel, ako maju jednotlive ritualy prebiehat, co musia veriaci splnit a co je naopak zakazane. No... som rada, ze niesom moslim :)
Vonku zacalo desne liat, tak po nejakom cakani, ci to neprejde, sme si odchytili taxika - za zvezenie maly kusok k centralnemu trhu chcel 20 ringidov a odmietal zapnut meter (ktory maju mimochodom vsetci povinny), tak sme ho vysmiali a pockali na dalsi. Taxikari su rovnaki vsade :)
Centralny trh sa nachadza v starej kolonialnej budove a napriek tomu, ze nieje nijak extremne velky, podarilo sa nam tam niekolko krat stratit medzi stankami krciacimi sa jeden vedla druheho a pretekajucimi vsetkymi tymi predmetmi nahromadenymi na sebe. Podaktore obchodiky vyzerali ako sto rokov zanedbany sklad kramov na pojde :) ale malo to nieco do seba - presne na takomto mieste si predstavujem, ze Aladin nasiel zazracnu lampu :) V kazdom obchode, na cokolvek sme siahli, tak sa prirutil predavac a oznamoval, ze prave na toto ma zrovna 20% zlavu. Takze vlastne defaultne na vsetko :) Trocha sme zjednavali, kupili sme nejake suveniry a dali sme si obed - ja fajnovu curry laksu, ktoru som zbastila do poslednej kvapky.
Ked vonku prestalo prsat, sli sme na prechadzku do casti Little India, kde akurat prebiehali sobotnajsie trhy, ale pripadalo mi to zase ako blsak. Little India v Georgetowne mi prisla lepsia, ale boli sme len v jednej ulici, mozno ze ta prava india bola niekde inde.
No a kedze nas predchadzajuci vecer spilkovy bufet nadchol, sli sme tam aj na veceru pred finalnym odjazdom na letisko. Az do konca sme si nezvykli na to, ze ked vecer alebo v noci vyjdete von, je tam horuco. Vzdy sme ocakavali chladny nocny vzduch :)
Keby som mala vypichnut jednu vec, ktora sa nam na Malajzii najviac pacila, alebo bola nejakym sposobom specificka, jednoznacne sme sa zhodli, ze to bolo jedlo a hlavne ten poulicny aspekt. Okolo jedla sa tu toci cely zivot, kazdodenne aktivity, debaty, priatelstva... Pri jedle mozete pozorovat ludi a zivot okolo v tej najprirodzenejsej podobe, v jedle sa tu miesi fuzia vsetkych kultur, ktore Malajziu tvoria. A k tomu vsetkemu - je neskutocne dobre :)
V mnohych veciach je to krajina podobna Indonezii, aj ked asi vyvinutejsia a modernejsia - v podstate to bola asi najvyvinutejsia azijska krajina, ktoru sme navstivili (ked nepocitam mestske staty ako hong-kong a singapur). Na jednu stranu to potesi a robi to cestovanie jednoduchsim, na druhu stranu clovek trocha prichadza o ten uplne autenticky azijsky zazitok. Ale myslim si, ze prave preto je to skvela destinacia pre ludi, ktori idu do Azie prvy krat a velmi si netrufaju. Kazdopadne aj my sme si to skvele uzili, o tom ziadna. Nedostali sme sa na vychodne pobrezie, ktore ma najkrajsie ostrovy a plaze, a keby sme este sli aj na Borneo, domnievam sa, ze tam sa da vidiet ovela vacsia exotika, kedze vacsina ostrova je zarastena dzunglou a ziju tam jej originalni ovyvatelia - podaktori este donedavna lovili lebky a zdobili si nimi domy.
Takze nech ste cestovatel zaciatocnik alebo vsade-bol-vsetko-videl svetoborec, Malajziu mozem vsetkym vrelo doporucit.
Dufam, ze ste sa pri citani aj vy aspon trocha bavili :) Dakujem za vase pekne komentare a maily. Tak snad zas niekedy nabuduce :)
z+p
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára