Peru 1

Ahojte kamarati, rodina, pribuzni, vsetci znami aj neznami citatelia :)

Zdravime vas opat z ciest, tentokrat sa mozete tesit na zazitky a pribehy z Peru. Sme tu uz stvrty den, a je toho tolko, ze ani neviem, ci mi to vlezie do jednoho mailu, ale pokusim sa a ked tak napisem este raz.

Do Limy sme prileteli v piatok skoro rano, aj batozina radostne dorazila :) Vybrali sme nejake soles a hned ich isli aj rozmenit na billetes pequenos (male peniaze), pouceni, ze v Peru je s velkymi bankovkami problem. Za branami letiska sa na nas vrhli taxikari, a doslova s kazdym krokom sa cena znizovala. Asi 6 metrov za vchodom sme to vzali za 45, co nebolo najmenej, ale aspon registrovany taxik.

Len pre predstavu, jeden peruansky sol je zhruba 6 Kc a jedno euro je asi 4 soly, tak si pocitajte :)

Nase prve dojmy z Limy boli velmi rozpacite. Architektura pozostava zvacsiny z nevyraznych spinavych dvojposchodovych kockatych krabic, casto ani neomietnutych, alebo len spredu. Az ked sme dorazili na hlavne namestie (Plaza de Armas), tak sme pookriali pri pohlade na krasne kolonialne budovy, ktore ho obklopovali. Nechali sme sa odviezt rovno na autobusovu stanicu a kupili listok do Pisca, kde sme planovali stravit prvu noc.

Autobusy su hlavny peruansky dopravny prostriedok, operuje ich mnoho spolocnosti a su od lacnych az po luxusne, chodia casto a ako mnoho veci v Peru maju len velmi orientacny casovy plan :) Po tom co sme nastupili, tak sme este chvilu obkruzovalu mesto a nahanali dalsich cestujucich (asistent vyveseny z dveri vykrikujuci Ikaikaikaikaika! :) ...Ica bolo miesto cielovej destinacie).

V Piscu sme ochutnali vynikajuce jemne a stavnate ceviche (ryba marinovana v limetkovej stave s koriandrom a chilli, k tomu sladke zemiaky) a niekolko z mnohych pokrmov na tema zemiaky - v Peru existuje asi 400 roznych druhov zemiakov. Mesto vyzeralo dost depresivne. V roku 2007 ho postihlo silne zemestrasenie, po ktorom nezostal kamen na kameni a dodnes sa z toho nespamatalo. Hlavnou atrakciou je ale okolita priroda. No, teda... je to sama pust a pustina, cela oblast na juh od Limy je vyprahnuta a sucha, len skaly a piesok, a to vdaka studenemu Humboldtovmu prudu, ktory brani aby sa na pevninu dostala vlkost od mora. Napriek tomu je to ale fascinujuca krajina.

Uz cestou do Pisca, ale aj potom, som tu krajinu pozorovala a nechapala, ako tu mozu Peruanci zit. Videli sme domy a budy doslova uprostred nicoho a nechapali, kto tam moze byvat a co tam asi tak cele dni robi :) Alebo niekedy bol kus tej ohromnej puste obohnany plotom, nic viac, len pust a uprostred plot... No, nejde mi to do hlavy :)

Nas prvy vylet bol na ostrovy Islas Balestas, ktore obyva pestra a pocetna fauna. Z lode sme mohli z par metrov pozorovat tulene, tucniaky, pelikany, kormorany, cajky a vsemozne dalsie vtaky, ktorych mena zneli naozaj bizardne (peruvian boobie bol nas favorit :)). Vtakov je na tychto ostrovoch na tisice a povrch skal je uplne biely od ich trusu. Hnus? Kdeze - bohatstvo! Peru kedysi exportovalo ako hlavny vyvozny artikel do celeho sveta prave guano - vtaci trus, skvele hnojivo :) Pridte si nabrat.

Po ceste na ostrovy je v utese na pobrezi vytesany do skaly ohromny utvar, ktory domaci nazyvaju kandelaber a nikto netusi, kto a preco ho vytvoril. Jedna hypoteza je, ze sa jedna vlastne o kaktus, ktoreho halucinogenne ucinky vyuzivali povodni domorodci. Ina zase ze utvar sluzil ako orientacny bod pre lode. Mne osobne sa paci viac ta s kaktusom, uplne si viem predstavit, ako vychechtani indigenos rypali do skaly ani sami nevedeli co a smiali sa na tom, ako si nad tym budu dalsie generacie lamat hlavu :)

Poobede sme sa este stihli presunut do oazy Huacacina nedaleko mesta Ica, co je taktiez nesmierne zaujimave miesto. Nachadza sa uprostred puste a okolo sa tycia ohromne pieskove duny. Uprostred oazy je krasne jazierko, ale hlavnou atrakciou je jednoznacne sandboarding, ktory sme si nemohli nechat ujst. Je to taka sankovacka pre tych, ktory maju tu smolu, ze byvaju uprostred puste :) Vyvezli nas na terennej bugine niekam hore na dunu, a asi dve hodiny sme sa len spustali. Na zadku, na bruchu, na nohach, ako sa komu chce. Je to nesmierna prca, hrozne sme si to uzili a vratli sme sa kompletne zapieskovani od hlavy az po paty.

Z Icy sme pokracovali do mesta Nazca, ktore patri k hlavnym peruanskym atrakciam vdaka takzvanym Nazca lines - ohromnym obrazcom vyskrabanych do kamenistej planiny, nad ktorymi si archeologovia a stovky turistov denne lamu hlavu dodnes. Ich povod je neznamy a teorie pokryvaju alternativy od nejakej formy hviezdneho kalendara povodnych obyvatelov az po pristavacie drahy mimozemstanov. Kazdopadne, zo zeme nic moc neuvidite, pretoze su naozaj obrovske, a tak jedina moznost je letiet lietadlom. Male cessny startuju kazdu chvilu a tak zle, ako v malej cessne, ktorej pilot sa snazi lavej aj pravej strane pasazierov ukazat na kazdy obrazec spickou kridla, vam nikde inde nebude :)

S rozhasenym zaludkom sme teda nasali do busu do Arequipy, ktory mal trvat cca 9 hodin. Podarilo sa nam chvalabohu zohnat luxusne miesta s velkymi kozenymi sedackami a obsluhou, ktora ma zachranila skvelym cajom z koky, po ktorom mi konecne prestalo byt zle.

Odhaduje sa, ze zhruba na 50000 hektaroch pody v Peru sa pestuje koka a jedna sa o beznu sucast zivota vsetkych domorodych Peruancov. Z caju vam naozaj nic nebude, zato pomaha zahnat nevolnost, hlad, vyskovu chorobu a rozne ine neduhy. Dostat ho bezne v obchode, ako aj kokove cukriky alebo samotne listy koky, ktore domorodci zuvaju. Pre neaklimatizovaneho turistu to moze byt jedina cesta, ako prezit ohromne nadmorske vysky v peruanskych andach. Potomkovia povodnych indigenos po nich zjavne zdedili tuzbu nieco vyskrabavat do nejakej skaly, pretoze po ceste sme vzdy videli na kazdom druhom kopci nejaky napis, od reklam cez kampan asi-buducej-prezidentky Keiko az po vyznanie lasky nejakej Anite :)

Dnesok sme stravili v Arequipe len poflakovanim. Vypili sme asi 2 litre najoblubenejsieho miestneho napoja Inca coly, ktora ma neskutocne jedovatu zltu farbu a chuti uplne ako zuvacky Pedro (pamatate sa na niich?) Mesto je to krasne, plne kolonialne vyhliadajucuch  budov z bieleho kamena, ktory sa tazi z okolitych hor. Nad mestom sa vypina sopka El Misti, ktora moze uplne v pohode konkurovat japonskej Fuji. Niekolko hodin sme stravili potulovanim sa po kladtore Santa Catalina, s kriklavo oranzovymi a modrymi stenami, tisicmi kvetov a krasnych zakuti. Boli sme pozriet aj na unikatny miestny arecheologicky nalez, a to zmrazenu mumiu Inckeho dievcata, nazyvaneho Juanita, ktoru objavili na vrchole sopky. Je takmer dokonale zachovana, s vlasmi, nechtami aj pokozkou a mnohymi ceremonialnymi predmetmi. Jej pribeh je ale smutny, toto len 12-14rocne dievca sa stalo ludskou obetou bohom sopky.

A tak s poslednym pohladom na Juanitu a miernymi zimomriavkami na chrbte sme ukoncili nas den na paradnej terase na streche naseho hotela pojedajuc papaju a pepino a chystame sa na viacdenny trek do jedneho z najhlbsich kanonov na svete, do kanonu Colca.
Pozdravujem vsetkych a budem sa tesit na vase reakcie alebo zvedave otazky.

Majte sa vsetci krasne
Zdravi Pedro a jeho chica :)