Ahoj vsetci,drzte si klobuky a sombrera, prichadza dalsia varka :)
Kde som to skoncila... Na ceste do La Pazu... Cesta sa ukazala byt zabavnejsia, nez sme cakali. V autobuse s nami cestovala skupinka Cechov, nejaka cestovka, pricom to boli vacsinou starsi ludia a tie ich hlasky sme obcas fakt nemohli rozdychat. Musela som sa fakt drzat, aby som nevybuchovala do hlasneho smiechu. Uplny vrchol bol ked sa jeden pan rozpraval s prisediacou Japonkou po cesky (!!!), rozpraval velmi pomaly a dosledne artikuloval, aby mu rozumela a bol hrozne spokojny, ako si pokecali :D Chuda teta Japonka sa snazila z tych slov rozpoznat aspon nejake anglicke slova, ktore poznala, ale kedze sme rozumeli oibidvom, vedeli sme, ze bola uplne mimo :D
Druhe rozptylenie nastalo, ked sme dorazili k vode, po ktorej nas museli previezt malou lodkou a nas autobus si nastupil na taky dreveny vor, ktory vyzeral, ze sa kazdu chvilu potopi :) Ale vydrzal...
La Paz je trocha vacsi ako Bratislava a trocha mensi ako Praha. Rozlieva sa po kopcoch, co ho cini velmi atraktivnym a zaujimavym. Budovy su takmer vsetky tehlove, bez akejkolvek omietky ci farby, takze je aj pekne farebne zladene :)
Nachadza sa v 3600m.n.m. a vyssie, ako som uz spominala, takze je najvyssie polozene hlavne mesto na svete. Pre prichodzich to niekedy cini problemy, ale kedze my sme uz aklimatizovani, bolo to uplne v pohode. La Paz ma vynikajuci a velmi oblubeny futbalovy tym, ktory hravo ubeha ktorehokolvek supera, pretoze nikto iny netrenuje v takych vyskach :))) Ulice su nesmierne zive a hlucne, co je standard v juznej amerike, ale La Paz v tom este viac vynika. Chceli sme si zohnat listky na juh do Uyuni, odkial sa chodi na uzasny a jedinecny salar (ohromna slana vyschnuta plocha), ale je to dost odlahle miesto a doprava je tam komplikovana, tak sme museli od tohoto planu nakoniec upustit. (Velka skoda, ale pozrite si to aspon na google earth, je to neskutocne!)
Co sme si ale nenechali ujst bola jazda po najnebezpecnejsej ceste na svete (dufam, ze ma moji kolegovia risk manageri teraz nezatratili na veky ;)) Urcite ste aspon raz dostali taky mail s obrazkami hrozne uzkej cesty zasadenej do vysokanskeho svahu, po ktorej sa obchadzaju dva kamiony a vyzera to, ze ten jeden uz-uz spadne... Tak to je presne ona :) Nachadza sa asi hodinu cesty od La Pazu a dnes sa uz nepouziva na bezny transport, na druhej strane udolia postavili za nejaku dotaciu novu a bezpecnu cestu. Po starej jazdia uz len sialeni gringos na horskych bicykloch :) Cesta zacina v neuveritelnych 4700m.n.m. (padol nas novy rekord) a konci v 1300. Hore bola hrozna kosa, hmla a snezilo (nas instruktor vykrikoval "you wanted something extreme? well, it's going to be really extreme today!" :)) Dostali sme ale vsetko vybavenie vratane nepremokavych obleckov. Cesta bola v pohode, pre bicykel siroka az-az a netrebalo vobec slapat :) cely cas len dolu... Ako sme zostupovali, vzduch sa oteploval a zhadzovali sme vrstvy oblecenia, az sme dole skoncili v kratasoch a tricku. Na spodku kanonu bola uz dzungla a obedovali sme v takom zvieracom utulku, kde chovaju exoticke zvierata zachranene z roznych nelegalnych obchodov a miest. Videli sme zvedave opice, nosal cerveny sa nam obsmietal okolo noh ako psik a vsade okolo lietali ara papagaje. Ale kedze extremu este nebolo dost, skocili sme si poobede na zipline - asi 1500m dlhe lano, po ktorom sa mozte spustit cez udolie. Bola to super zabava a kedze krajina okolo bola nadherna, uzivali sme si aj ten vyhlad z vtacej perspektivy.
Bolivia (teda aspon ten kusok, ktory sme mali moznost vidiet), sa o moc nelisi od Peru. Mozno by sa dalo povedat, ze v Bolivii si viac zakladaju na svojom domorodom povode. V La Paze sa napriklad pouziva pojem "chola", povodne ako pomenovanie pre vidiecke zeny, ktore prisli do mesta, dnes pre zeny narodene v meste, ktore ale nadalej nosia kroje a tradicne oblecenie ako znak hrdosti na svoj povod. Aj oficialny nazov Bolivie je "Bolivijsky mnohonarodnostny stat" a ma 35 uradnych jazykov. Ludia su tu teda naozaj velmi zaujimavi. V Peru aj v Bolivii maju dnes svojich prvych domorodych prezidentov - Alan Garcia Perez a Evo Morales. Hlavne Evo je velmi popularny medzi vacsinou bolivijskeho obyvatelstva, vsade po ceste sme videli napisy s jeho menom a rozne hesla namalovane na domoch a plotoch. To je mozno tiez taka miesta specialita, malokde existuju bilboardy alebo reklamne plochy, absolutna vacsina napisov z kategorie reklama a podobne sa nachadza na stenach domov a plotoch. Su to rucne namalovane napisy, bud reklama na svoj vlastny business, ale ovela castejsie podpora oblubenych politikov.
Musim sa este vratit k typickym stavbam a architekture, pretoze ma to stale uvadza do udivu. Odhadom 95% stavieb v Peru a Bolivii su cisto tehlove domy. Betonove stlpy, medzi to naskladane tehly, zasadene okna a dvere, a uz je z toho obytny dom, nikto sa dalej netrapi s nejakym dokoncovanim. V mestach su tehly aspon standardne, cervene, ale mimo miest su to len take hnede hlinene obdlzniky, ktore vyzeraju, akokeby si ich splacali z hliny za domom (ked tak nad tym rozmyslam, asi to najskor tak aj bude). Tie su pozliepane hmotou podobnej farby, takze vysledny dojem silne pripomina lastovicie hniezdo :) Kto ma viac penazi, ma plechovu strechu, a kto nie, tak slamenu. Asi vam nemusim vysvetlovat, ze nijak vabne to nevyzera :)
Dnes sme sa teda presunuli z La Pazu naspat do Peru, tentokrat letecky. Letisko v La Paze je najvyssie polozene letisko na svete, 4050m.n.m. (uz to zacina byt nudne, co? :)) Vzduch je tu taky riedky, ze pristavacia a odletova draha musi byt dvakrat dlhsia nez normalne a lietadla, ktore tu chcu pristavat musia mat specialne pneumatiky, ktore vydrzia zvysenu zataz pri dvakrat dlhsom starte ci pristati.
Do Cuzca sme prileteli o 5 minut skor, nez sme vystartovali (za co moze hodinovy casovy posun), autobusom by to trvalo 18 hodin. Este sme si uzili s taxikarom, ktory z nas tahal nehoraznu cenu, potom sa ukazalo, ze vobec nieje registrovany (len taky dedko s vlastnym autom), parkoval na nejakom zakaze, takze po prichode k autu sa 10 minut vybavoval s policajtom a vo finale sa este tukol na jednom zuzeni s kamionom, na co sme uz brali vsetky nase veci a vyskakovali von... :) Hned sme ale chytili dalsieho a v pohode dorazili az do hotela.
Tak to je pre tentokrat vsetko. Dufam ze sa tesite na siahodlhe opisy inckych rozvalin, pretoze je ich tu v okoli neurekom :)))
Tak vas vsetkych zdravime a prajeme krasny zvysok tyzdna.
Adios amigos
z.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára