Peru 5

Ahoj vsetci,

po nejakej dobe sa zase hlasim. Zosit, do ktoreho si cmaram poznamky, mam uz zase cely zapisany, takze netusim, ako sa mi to vsetko podari dostat do jedneho rozumne dlheho mailu :) Ale pokusim sa...

Dnes zacnem nejakymi zaujimavostami o Peru. Identita takeho Peruanca nieje nic jednoduche. Na ploche, kde sa dnes rozklada Peru, sa v minulosti vyskytovalo mnoho roznych narodov a kultur, a po prichode spanielov sa to este znacne skomplikovalo. Dnes je vacsina obyvatelstva mestici (miesanci spanielov a domorodcov) a v hudbe, jedle, tancoch, architekture a vsade sa prejavuje strasny mix povodnych andskych vplyvov s europskymi, do toho trocha azijskych (velka populacia pristahovalcov z ciny a japonska) a navrch troska afriky (cierni otroci, ktorych si doviezli spanieli). Je to teda vskutku prestrofarebne :)

Jedlo prave zaziva v Peru ohromny boom, a jednou z najvacsich celebrit je sefkuchar Gaston Acurio, ktory sposobil, ze kazdy druhy maly chlapec chce byt sefkuchar, ked vyrastie. Po celej krajine zacinaju z miestnej stravy vytvarat skutocny kulinarsky zazitok a priprava jedla "ala novoandina" je vrcholne popularne. Aj my sme mali moznost ochutnat niekolko vynikajucih jedal, ako napriklad adobo (bravcove maso dlho a pomaly dusene v pive, vynikajuco okorenene), rocotto relleno (hrozne stiplava gulata paprika plnena masom a zeleninou, zapecena so syrom), ocopa (varene zemiaky preliate omackou z arasidov a roznych korenin), anticucho (platky hovadzieho srdca na palicke), ceviche (surova ryba "uvarena" len v limetkovej stave s koriandrom a chilli) a najbizardnejsie perunaske jedlo - cuy - pecene morca. Ked nam to doniesli na tanieri, male morciatko upecene vcelku s hlavou a paprckami s drapkami, na hlave ciapka z paradajky s chocholom z petrzlenovej vnate, tak sme sa isli popukat od smiechu. Potom nam to ale laskavo naporcovali, chuti to ako nieco medzi kuratom a kralikom, ale maso treba dlho dolovat, toto zvieratko ma viac kosti ako svalov :)
Vynikajuca je tiez chicha morada, sladky a osviezujuci nealkoholicky napoj z fialovej kukurice, ktory farbou (a trocha aj chutou) pripomina ribezlovy dzus. Druhe najoblubenejsie su cerstve dzusy zo vsetkeho mozneho exotickeho ovocia.

V Peru sa viac ako 90% obyvatelstva hlasi ku krestanstvu, ale jeho podoba je trocha ina ako v europe, opat sa prejavuje silne povodna andska kultura. Farby aj symbolika prekypuju miestnymi prvkami. Panna Maria byva velmi casto zobrazovana so suknou v tvare hory, z ktorej vyteka pramen, co je pripodobnenie k pachamama (matka zem) uctievanej domorodcami. Na jednom obraze v kostole v Cuzcu je vyobrazenie poslednej vecere a stol prekypuje miestnymi specialitami, medziinym tam najdete aj pecene morca :)

Poslednych niekolko dni sme stravili v Cuzcu, pravdepodobne najturistickejsom meste v celom Peru, ale zaroven musim povedat, ze aj najkrajsom. Cuzco zalozili uz Inkovia a od tej doby je to trvale osidlene mesto. Ked prisiel Francisco Pizarro do tohoto mesta, rozhodol, ze povodne stavby z vacsej casti ponechaju a zacali budovat svoje kolonialne stavby na inckych kamennych zakladoch. Vysledok je velmi povabny. V Cuzcu maju dokonca vsetky domy skridlove strechy a na kopci nad mestom sa tyci socha Jezisa z bieleho kamena, ktora je v noci osvetlena, takze vyzera ako keby sa vznasala vo vzduchu :) Krajina okolo Cuzca je uz ina, ako doposial. Namiesto rovnej suchej placky su tu clenite a vysoke hory a ovela viac zelene. Ubytovali sme sa vo velmi vtipnom hoteli Frankenstein, ktory vlastni jeden Nemec. Konecne sme sa citili ako doma, medzi vsetkymi tymi strasidlami. Vecer pri krbe nam robil spolocnost leguan, ktory sa tam len tak potuloval hore dolu.

V okoli Cuzca, kam sa pohnete, takmer naisto zakopnete o nejaku incku rozvalinu. My sme ich presli len zopar, ale boli velmi zaujimave. Stare incke mesta ako Pisac, Sacsaywaman, Ollantaytambo (ale mnoho dalsich) su velmi dobre zachovane a niekotre z nich zaroven zohrali vyznamnu ulohu v poslednych rebelskych pokusoch Inkov o porazenie kolonizatorov. Stavby su velmi domyselne a ukazuju, aka rozvinuta bola Incka kultura.

Vrcholom naseho celeho vyletu bola vsak omnoho vyznamnejsia zrucanina, a to Machu Picchu. Okolo Machu Picchu vladne doslova turisticka hysteria. Bezny denny pocet navsetvnikov pocas hlavnej sezony je 2500. Da sa tam dostat iba vlakom, ktory operuje monopolisticke PeruRail a uctuje si za to nehorazne peniaze (listky zacinaju na 30 dolaroch za 40km trasu, pre porovnanie dvojnasobne tak dlha trasa autobusom stoji 5 solov) - a nic extra to teda nebolo. Druha moznost je dojst tam peso po takzvanej Inca trail, ale na tu je treba zohnat strasne dlho dopredu listok (obmedzeny pocet navsetvnikov) a trojdeny vylet stoji okolo 400 dolarov. Ubytovanie v dedinke Aguas Caliente pod Machu Picchu patri tiez k najdrahsim v celej krajine a z dediny chodi hore autobus za 7 dolarov (8km). Prvy odchadzal o 5:30 - ked sme tam prisli o 5:25, tak pred nami bolo uz asi 100 ludi. Vstup do arealu opat neuveritelnych 124 solov. V celom areali nieje jediny zachod a nikde sa neda kupit voda ani jedlo, a oficialne si tam ziadne sebou nesmies zobrat. Ceny za vodu a jedlo pred vchodom vam opat urobia mzitky pred ocami...

Ale napriek tomuto vsetkemu......... S prvym krokom na Machu Picchu sa cely predchadzajuci odstavec vytrati... Toto miesto ma neuveritelne caro a proste to stoji za to! S vychadzajucim slnkom sa nam naskytovali uzasne pohlady na cely komplex z kopca, potom sme zisli dole a niekolko hodin bludili pomedzi domyslene stavby a rozne zakutia. Potom sme vyslapali nehoraznym strmym krpalom na Waynapicchu - to je ten kopec, ktory figuruje za Machu Picchu na vsetkych forkach, aby sme zase lapali dych nad krasnymi vyhladmi. Vysoko v horach, rozlozene na terasach, dlho stratene pred svetom a dodnes dokumentujuce rozvinutost inckej kultury, toto miesto si ziska srdce kazdeho, kto tam vkroci.

Inkovia vyuzivali vo velkej miere prirodzenu geografiu miesta. Machu Picchu je vybudovane na skale, ktora odolava dobre zemetraseniam a sluzila zaroven ako zdroj kamena. Opracovanie kamena zachadza do dokonalosti na stavbach urcenych na ceremonialne ucely, kde su kamene tak hladke a tak presne napasovane, ze medzi nich nevojde ani cepel noza. Terasy boli umelo navrsene na skalu - kamenne podlozie, ktore dobre odvadza vodu, na ktorom bola navrsena urodna poda pre pestovanie alebo pevnejsi podklad pre stavby. Pomedzi terasy vedu inteligentne vodne kanaly umoznujuce ako zavlazovanie, tak odvod nadbytocnej vody a privod vody do domacnosti a dielni. Inkovia vyuzivali astronomicke pozorovania ako kalendar a rozne experimetnovali s pestovanim plodin, na Machu Picchu obajvili rastliny zo vsemoznych vzdialenych casti krajiny, pre ktore dokazali tu v Andach vytvorit vhodne podmienky. Incka risa sa rozkladala od Ekvadoru az po Chile a bola velmi pevne riadena. Pristup k baniam na zlato a striebro mal len stat a vyroba kovu bola zverena urcenej skupinke specializovanych remeselnikov. Cez hory a dzunglu vybudovali kilometre ciest, po ktorych mohli prepravovat tovar z jednej casti do druhej. Existoval aj urcity socialny system, ked oblasti v nudzi dostavali pridely a pomoc z bohatsich a kazdy "obcan" musel niekolko mesiacov do roka prispievat k blahu statu pracou na cestach, kanaloch a inych stavbach.

Viem si velmi zivo predstavit, ako sa asi citil Hiram Birgham, ked toto miesto objavil (a uprimne mu to zavidim ;)) Uplne fascinovani sme teda opustili tento skvost aj oblast Cuzca.

Nasa dalsia destinacia, odkial vam dnes pisem je na sever od Limy, mesto Huaraz, ktore lezi medzi uchvatnymi pohoriami Cordilera Blanca a Cordilera Negra. Uz sme tu dva dni, ale aby som dodrzala slub z uvodu mailu (ten o rozumnej dlzke mailu :)), tak o tom zase az nabuduce :)

Vsetkych vas zdravim a prajem vam krasny a pohodovy zvysok tyzdna
(zistila som si, ze je dnes stvrtok ;))

Tak ahoj!
z.